„To ja netvrdím. Chcel som povedať len nejaký príklad,“ bránil sa otec.
„Takými neskutočnosťami robíš len dieťaťu v hlave zmätok,“ tvrdila matka
„Ja že robím zmätok? Ak ide o to, tak z tvojej hlavy by vôbec nič nevyšlo!“
„Čo si to povedal? Zakazujem ti od tejto chvíle, aby si...“
Vtom sa ozval syn: „Ďakujem, otec, teraz už viem, ako vznikajú vojny.“
Mnohokrát sa v našom živote vyskytnú situácie, ktoré sa veľmi nápadne podobajú na predchádzajúci príbeh. Vychádzajú z nepochopenia podstaty danej situácie, alebo rozhovoru, či problému, a namiesto praktického prístupu k riešeniu sa volia radšej ostrejšie slová, ktoré nepomôžu, ba čo viac , zbytočne zhoršujú situáciu.
Nebudem klamať, ak poviem, že v každej spoločnosti, každom manželstve, či v akomkoľvek vzťahu sa dané situácie bežne vyskytujú.
Aj u nás doma to nie je inak, i keď zvyčajný spôsob riešenia situácie je rozhovor a vzájomné hľadanie konkrétneho výsledku.
Veľakrát musíme trpezlivo hľadať možnosti a východiská, a vždy sa nám viac-menej úspešne podarí prejsť takýmito úskaliami.
Ako sa vraví, nie každý deň je nedeľa, ale je v našich spoločných silách urobiť si nedeľu každý deň.
Ja na tom pracujem, moji blízky tiež, a tak Vám, aj mne, prajem, aby sme sa v týchto situáciách nachádzali čo najmenej, a aby naše dni boli čo najpríjemnejšie.
