Raňajšie vstávanie mi v podstate nerobí vážnejšie problémy, pričom vstávam pravidelne pred
siedmou, pretože otec odchádza vtedy do práce, a ja potrebujem, aby ma preniesol zo spálne do druhej izby, keďže mamina ma po minuloročnej svojej operácii už nemôže zdvihnúť.
Potom absolvujem raňajšiu hygienu, zoberiem povinné lieky a pozerám raňajšiu televíziu. Mama ide medzitým na nákup. Keď sa vráti tak sa naraňajkujem, zvyčajne jeden -dva krajce chleba s maslom a jogurtom. To je asi tak pred desiatou.
Čakanie na obed si spríjemňujem poväčšine s mojou neterkou, alebo veľmi rád pozerám video s rodinnými slávnosťami.
Keďže mama ma nedokáže zdvihnúť a posadiť na vozík, nezostáva nám nič iné ako čakať, či príde domov brat, alebo otec, no a ak dlho neprichádzajú, musí ísť mamina zavolať niektorého suseda, poväčšine chodí strýko Štefan, za čo mu mimochodom ďakujem.
Takže je okolo obeda, keď sa dostanem z postele na vozík, naobedujem sa a keď je pekné počasie ideme na prechádzku, a ak nie je pekne, tak aspoň z okna pozorujem ako je vonku. Iste si viete predstaviť, aké to je keď je vonku dlhší čas zima a nedá sa ísť von.
To, že som vtedy strašne nervózny, ani netreba písať.
Zoberme teda ten lepší prípad, že sa dá ísť von. Trošku s problémami, ale predsa ma mama oblečie a vytlačí ma von, a ja sa konečne nadýcham čerstvého vzduchu a pozerám ako kvitnú kvety, spievajú vtáci, hrajú sa psy a mačky.
Popritom absolvujem olovrant, potom ma zoberie otec buď na futbal, alebo ideme na návštevu, našťastie máme na ulici dosť známych, s ktorými sa porozprávame. Potom ideme na nákup do pekárne, večer absolvujem večernú toaletu a hygienu, popozerám ako sa malá neter hrá, poprípade rád sa zasmejem na Vyvolených, hlavne na Erikovi, a pomaličky sa zberám spať.
Tak toto bola malá ukážka takého obyčajného dňa. Aj keď to niektorým z Vás bude pripadať všedné a nezáživné, a môj osud krutý, tak Vám chcem povedať, že ja to tak neberiem a teším sa aj z toho mála, čo mi život umožnil, pričom veľmi ďakujem hlavne mojim rodičom, že sa obetovali a stále obetujú pre mňa, venujú sa mi, aj keď svoje potreby a záľuby odsunuli bokom.
Viem, že som občas otravný a neznesiteľný, že si vyžadujem stále Vašu pozornosť, že Vás stále potrebujem a bez Vás by to bolo omnoho ťažšie.
Vážim si to a aspoň takto, prostredníctvom môjho brata, Vám chcem verejne poďakovať a Tebe mimina popriať ku Dňu matiek všetko najlepšie.
Váš Paľko.
