Moje pubertálne roky však sprevádzali aj iné formáty. Napríklad to bolo niekoľko brožovaných zošitov Čachtickej pani. Táto hradná pani sa kúpala v krvi mladých panien, aby ostala mladá a krásna. Priam som hltala a prežívala osudy dievčin mučených paňou Alžbetou Báthoryovou a jej oddaným zverským pomocníkom Fickom. Bol to horor, ktorému sa ani dnes niečo len tak nevyrovná.
Na druhej strane romanticko-tragické dielko "Sibirôčka" ma unášalo do zasneženej a zamrznutej krajiny Sibíru, jej špecifických zvykov a neodmysliteľnej "trojky" /sane s trojzáprahom koní/.
Čítala som aj v noci s baterkou pod perinou, tak som sa nevedela odtrhnúť od osudov románových postáv. V mojej mladosti bol mojím najmilším románom v siedmich zväzkoch "Kája Marík". Príbeh životaschopného chlapca, syna hájnika a dcérky pána lesného z horárne, a Zdeny, bol kúzelne podaný a zakončený po rôznych ťažkostiach, spojených s rôznym spoločenským postavením Káji a Zdeny, happyendom. Kája po ukončení vysokej školy si nakoniec odviedol Zdenu k oltáru.
Kája Marík bol svojho času na indexe ako buržoázny román.
Vzrušujúce a nezabudnuteľné boli pre mňa romány Karla Čapka ako sfilmovaná Biela nemoc, ďalej Krakatit - predzvesť atómovej bomby, Válka s mlokmi, RUR. Aj Verneovky ma "živili" a podnecovali moju fantáziu ako Cesta do stredu zeme, 5 týždňov v balóne a pod.
Rada čítam aj dnes básne Jirího Wolkra - Balada o nenarodenom dieťati, Tvár za sklom a iné a vždy v nich nájdem aktuálne posolstvo. Buričské básne sliezskeho barda Petra Bezruča mi hovorili do duše - osobitne Maryčka Magdónová.
Pokračovanie nabudúce.
