Ako päsť na oko do tohto lacného víkendového politického marketingu o matkách a podpore rodiny zapadla aktuálna správa Nového času s titulkom: Nekončiaci sa problém mladých rodín pokračuje: Až 1 700 detí v BA kraji sa nedostane do škôlok!
Situácia, ktorá sa opakuje na celom Slovensku. Štatistiky o prijatých a o odmietnutých deťoch zbiera Ústav informácií a prognóz ministerstva školstva. Posledné údaje má z predošlého roka, vtedy škôlky na Slovensku odmietli viac ako 8000 detí, rok predtým viac ako 7000.... A tieto čísla ešte nehovoria o tom, koľko detí tesne okolo 3 rokoch rodičia do škôlky radšej ani neprihlásili, keďže vedia, že ak nemá dieťa do septembra 3 roky, nemajú šancu...
Najhoršia je situácia v BA kraji, kde bolo odmietnutých 48 percent žiadostí, nasleduje ZA, TT, KE...
Ústav nezhromažďuje len aktuálne údaje, ale robí aj prognózy. Podľa nich ide o problém dlhodobý – počet detí má rásť najmenej do roku 2017, potom sa ustáli na súčasnej úrovni, a to najmenej do roku 2025. Dovtedy je hotová prognóza... Pre koho asi sú tieto prognózy? Na jazyk sa logicky tlačí, že pre tých, ktorý riešia rodinnú politiku v tejto krajine... Len to akosi nepoznať...
Alibistický je argument, že mnohé z detí, ktoré škôlky odmietli, nebudú mať do 1. septembra ešte 3 roky... Lebo potom sa môžeme pozrieť, koľko z nich bude mať 3 roky hneď v októbri, novembri... či v ďalších mesiacov, ktoré zostávajú do septembra nasledujúceho roka, kedy miesto dostanú. Paradoxne, v okamihu, keď dieťa dovŕši 3 roky, štát rodičovi stopne vyplácane rodičovského príspevku. V tejto chvíli už štát nezaujíma, či je dieťa v škôlke, alebo sa do nej dostane trebárs o rok. Rodičovská „dovolenka“ vám skončila... Kde dáte dieťa? Vaša vec...
Jasné, veď sú súkromné škôlky, tie neschopnosť tvorcov štátnej rodinnej politiky suplujú. Otázky však znie – prečo jedna rodina má nárok na miesto v štátnej škôlke, za ktoré neplatí, pretože jej ho štát garantuje z verejných zdrojov, teda z daní nás všetkých? A prečo iná rodina na takúto podporu nárok nemá? Ak štát nevie zabezpečiť rovnocenný prístup k „blahobytom“ zabezpečovaných z verejných zdrojov - z daní všetkých rodičov - aj tých „šťastnejších“ aj tých, čo musia hľadať iné riešenia - asi treba zmeniť systém.
Možno namiesto rodičovského príspevku od 3 rokov dieťaťa vyplácať rodičovi sumu na dieťa, ktoré dnes dostáva štátna škôlka a nech ho použije rodič – buď v štátnej, alebo, ak to nevyjde, v súkromnej škôlke...
Lebo kde je dnes spravodlivosť?
Alebo trebárs poskytnime týmto rodinám daňové úľavy „na zabezpečenie zaškolenia detí“ (btw. ktohovie, koľko je medzi nimi „ficových miliónárov“, ktorí nemajú nárok na odpočítateľnú položku na matku, čo zostala doma bez rodičáku a bez práce, na odpočítateľnú položku na dieťa, na daňový bonus, pričom nikoho nezaujíma, koľko detí rieši rodina z jedného „miliónárskeho platu“ – ale o tom nabudúce).
Nechcem odbočovať, no nedá mi v tomto bode predsa upozorniť na ďalšiu rovinu – hovoríme o deťoch, ktoré majú 3 a viac rokov a ani v tomto veku nemajú šancu dostať sa do kolektívu!
Slovensko je 10 rokov členom Európskej únie a o takej agende ako „podpora zosúlaďovania rodinného a pracovného života“ sa u nás tiež iba hovorí... Vďaka Bohu (nie KDH) aspoň za príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý zaviedla ešte vláda M. Dzurindu (je hradený z eurofondov). Ten je u nás jedinou podporou pre matku, ktorá sa rozhodne vrátiť do práce skôr ako dieťa dovŕši 3 roky a potrebuje umiestniť dieťa do kolektívu - a inú možnosť ako umiestniť ho v súkromnom zariadení nemá...
Takže milý pán Figeľ, milý pán premiér (áno, pozrela som aj statusy šéfa SDKÚ či SAS a k vyhlásenia typu matka je láska, sa tento víkend neuchýlili) a vláda, ktorá v aktuálnom programovom vyhlásení tvrdíš, že „rodina je základná bunka spoločnosti“ a že bude tvojou prioritou... netrepte konečne.
A my mamy, prestaňme sa uspokojovať s fotkami tulipánov na facebooku (Figeľ) a s ružičkami v domovoch kultúry (Fico) a hovorme, čo naozaj potrebujeme...
