Irlandia 1

Severné Írsko, lanový most, Obrie schody, závod Bushmills

Písmo: A^- | A⁺

vidiekom severného pobrežia

Niekoľkodňová návšteva na Slovensku. Pribalenie si stanu na cestu po ostrove, vrátane bryndze a klobások na ochutnávku pre mojich bývalých spolupracovníkov zo všetkých kútov sveta. Posledná pracovná párty a hybaj ho skoro rána busom smer Belfast a k modrastému severnému pobrežiu Írska.

Viditeľnosť bola úžasne čistá, nálada výborná. Čo lepšie si mohol človek priať.

V Belfaste, meste ružových mhd autobusov, sme sa dali do reči s čerstvými nemeckými turistami, ktorí práve prileteli na ostrov a chystali sa ho precestovať za 3 týždne. My sme na to mali necelých 10 dní, tak som im mohol s časom len tíško závidieť. Času málo a plánov na návštevu rôznych miest viac než dosť. Trochu mi bolo ľúto, že sa nám nepodarilo dostať do známych častí Belfastu, kde to pred rokmi vrelo. Pofotiť pomaľované graffity po domoch a navštíviť mestské štvrte.

Namiesto toho sme však busom prechádzali malebnú krajinu severného pobrežia ostrova so zdvíhajúcimi sa malými stolovými horami na ich úbočiach. Skalistým pobrežím, kde-tu prechádzali tunelmi v skalách priamo pri pobreží. Niektoré dedinky pripomínali malé oddychové strediská s množstvom tenisových kurtov a golfových klubov, ktoré sú v týchto šírkach Európy tak obľúbené.

Farby morského pobrežia a zelených ostrovčekov v okolí Carrick-a-rede bridge - malého mosta z lán, upútajú každého návštevníka. Pôvodne most slúžil pre rybárov, ktorí chytali z výšky 30 metrov migrujúce lososy. Jedno z mála miest na ostrove, kde sa lososy vyskytovali. Teraz je rybárčenie zakázané a most slúži čisto na turistické účely. Biela farba niekoľko desiatok metrov vysokých útesov, čerstvá írska zelená a morská modrá – to boli farby, ktoré sme si vychutnávali vyvaľujúc sa v tráve v neskoré popolunie s ešte stále hrejúcim sluníčkom.

Rozhodli sme sa pre malý trek popri pobreží prechádzajúc biele oválne vlnky pasúce sa na lúkach a za niekoľko kilometrov sme začali stopovať severným Írskom smerom na západ.

Neďaleko stopovala časť českej skupiny, ktorá sa vydala takisto po severnej časti ostrova. Časti z nich sa už podarilo dostať k Obrím schodom. Zvyšná skupina stopovala bezvýsledne už dve hodiny. Zanedlho si nás všetkých pozbieral veselý vlasatý postarší “všadechlp“, ktorému vytŕčali chlpy zo všetkých možných otvorov na tvári.. Ale hlavne veselý chlapík pôvodom austrálčan, ktorého osud pritiahol do Írska a v ten večer sa potĺkal autom popri pobreží bez akéhokoľvek cieľa, ako sa nám neskôr zmienil.

Pri posledných lúčoch slnka sme sa dostali k jednej z najnavštevovanejších miest Írska. Vychladnutá a miliónmi rokov sformovaná láva do šesť a miestami osem uhoľníkov - bazaltov, vysokých aj niekoľko desiatok metrov sformovala krásne divadlo pre všetkých návštevníkov tejto lokality.

Pri pohľade na západ som si predstavoval ako niekde o 4000km za oceánom sa hemžia veľkomestá amíkmi.. Ale až pri pohľade spätne doma na mapu, som usúdil, že sa Írsko nachádza vo výške už takmer severnej Kanady – Labradorského poloostrova a Hudsonovho zálivu. Ako ten Golfský prúd dokáže čarovať:)

Česká skupinka sa po príchode zvyšku skupiny rozhodla vystúpiť strmím chodníkom naspať na vysoké útesy niekde poblíž k starej zrúcanine hradu a zakempovať. My sme počkali na odchod posledných návštevníkov a rozložili si stan neďaleko pri pobreží. Ďalšie skoré ráno Giant's causeway patrilo len nám. Miesto, ktoré je navštevované denne stovkami turistov, sme si vychutnali ľudoprázdne.

Ranné stopovanie slnečnou krajinou do výrobne legálne najstaršej whiskey na svete – Bushmills, kde nám poskytol výklad talian silne pripomínajúci zjavom riaditeľa atómky Mr. Burnsa zo Simpsonovcov. A hajde stopom pokračovať smerom do kraja – Donegal, rozprestierajúceho sa na severozápade Írska, najmenej osídlenej časti ostrova.

"Foto vložka"

mestečká na pobreží