Jordánskom... (časť prvá)

Izraelské hranice, prechod cez Izrael, Aqaba a červená púšt Wadi Rum

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu
(zdroj: na jednej z dún)

Izraelské hranice pre cestovateľov, ktorí sa chystajú prejsť jeho územím a pokračovať ďalšou arabskou krajinou, znamenajú pohraničné kontroly desiatky otázok a celé hodiny čakania na hranici. Nerátajúc zdĺhavé preverovanie pasu a prezeranie batožín.

Pre mňa už menšie problémy začali na egyptskej strane, keď si cez batožinový rontgen všimli môj nožík v útrobách batohu. Colníci ma upozornili, že cez izraelskú stranu sa s touto veľkou vecičkou nedostanem. Začali vyjednávať koľko som schopný zaň zaplatiť, aby to nemuseli nahlásiť. Keď videli, že v ruke držím egyptskú menu v hodnote len jedného dolára to vzdali a nechali ma ísť. Na Izraelskej strane sa samozrejme prvotné úsmevy mladých, sympatických colníčok (po prezretí si všetkých možných víz arabských krajín) zmenili na nedôverčivé pohľady. Už chalani, s ktorými som cestoval v mikrobuse na Egyptsko-Izraelské hranice spomínali, ako to pri vstupe do Izraela chodí. Tak som sa viac menej na to pripravil a čakal som, že si ma tam ponechajú minimálne do večera. Avšak čo som nečakal bolo, že do krajiny ma pustili aj s kolegom američanom ako prvého po necelej polhodine. Chalanisko zo Zimbabwe to vzdal už na egypskej strane. Ten ani netušil, že preňho platia do Izraela víza. Kamaráta švajčiara, s ktorým sme plánovali spoločný prechod Jordánskom, zadržali na sedem hodín neustálych otázok a odpovedí a podobne to dopadlo aj s ďalším známym – novozélanďanom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Možno som rýchlejšie prešiel hranicami tým, že pri odpovediach som sa snažil pozerať rovno do očí. Možno aj tým, že ma mali aj tak už potom dosť. Otázky typu, čo si robil v púšti tam a tam (vždy mi napadli odpovede – bol som na špeciálnom cvičení v Al Kaída tábore medzi dunami..). Pri rozbaľovaní batohu sa colníčka dostala len pod prvý uterák, ktorý bol stále vlhký z kúpania sa v Červenom mori a s odporom radšej batoh prenechala tak. Pri rontgene batohu sa okolo obrazovky zhŕkli takmer všetci colníci, ktorí boli nablízku. Ukazujúc rukami na obrazovku som sa pripravoval na poriadnu prehliadku. To ešte ma čakali otázky ohľadom mojich dvoch arafatiek, ktoré som používal v horúčavách plus radšej ani nespomínam biely, energetický prášok s pomarančovou príchuťou, ktorý mi pribalila mama na cestu.

SkryťVypnúť reklamu

S dobrou náladou a odľahnutím, že to mám všetko za sebou, som sa pripojil k amíkovi v mojom veku a vyrazili sme cez známe Izraelské stredisko Eilat (úplne na juhu krajiny) k Jordánskym hraniciam. Vstup do Eilatu “očarí“ pravdepodobne každého chalana, ktorý týždne prechádzal moslimskými krajinami a na uliciach stretával len zahalené ženy a slečny. Eilat ako jediné Izraelské stredisko pri Červenom mori, na úplnom juhu krajiny pripomínal prímorské, americké stredisko. Cesty lemované alejmi paliem, sexi mladé izraelčanky v bikinách.. Poviem to takto – prechádzajúc celé mesto v taxíku, sme s kámom amíkom ani nemukli a len vyvaľovali okále. Po vstupe do Jordánska a pohľade na Aqabské ulice, sme si robili žarty, že do Izraela naspäť aj prerazíme hranice, len aby sme sa dostali do spomínaného prímorského letoviska.

SkryťVypnúť reklamu

V Lonely Planet sprievodcovi, som našiel zmienku o pár km vzdialenom hostely, ktorý niektorí návštevníci označili ako "jedno z najkrajších miest Jordánska". Prehovoril som svojho spolucestujúceho a šup ho taxíkom do spomínaného hostela. Dobré posedenie pod plachtami s jednou z najkvalitnejších vodných fajok, aké nám vôbec v krajine pripravili. Ale ubytko pozostávalo len z postelí pod plachtami, ktoré držala pokope kovová konštrukcia a to všetko za dosť vysokú cenu. Neviem, či cestovatelia zmieňovaní v Lonely Planet zakvasili v danom prímorskom hostely na večné časy zfajčení vodnou fajkou..ale isto-iste toto miesto nepriraďujem k miestam, ktoré vedia návštevníka tejto krajiny očariť najviac.

SkryťVypnúť reklamu

Jedným z najkrajších miest, ktoré som mal možnosť na svojej ceste navštíviť, bola červená púšť Wadi Rum. Nachádzajúca sa ďalej na východ, s cestami už mieriacimi smerom na Iracké hranice. Stolové pieskovcové hory, pri ich úpätiach nafúkané duny s červenkastým pieskom. Vôbec najkrašie scenérie, ktoré sa môžu turistovi v tejto krajine naskytnúť, pochádzajú pravdepodobne z tohto miesta. Vstupná osada s podobným názvom – Rum, v ktorej obyvatelia žijú takmer výlučne z turizmu je začiatočným miestom pre džípy, ktoré sa plné turistami vydávajú do blízkych, ale aj odľahlejších častí tejto neveľkej púšte. Nachádzajú sa tu kaňony a tiesňavy skryté v stolových horách, kde je každá hrana kameňa takmer dokonale zaoblená, pieskovcové mosty... Ale najväčším lákadlom tejto púšte je najmä nočná obloha, o ktorej sa hovorí, ako o najkrajšej na pozorovanie na strednom východe.

Z môjho pohľadu predražené cesty džípom do púšte a celkové služby pre turistov, som sa rozhodol si ponechať väčšinu z môjho batoha v spomínanej dedine. Nakúpil asi 12litrov vody a vyrazil s batohom a s mapou do púšte. Do večera som musel prejsť nejakých 12km horúcim pieskom a páľavou dňa. Cestou sa zastavujúc pri prameni, sv. Lawrenca, ktorý v týchto miestach bojoval v prvej svetovej vojne na strane arabov proti turkom. Z vtedajšieho hojného prameňa, v ktorom sa dalo i kúpať sa do dnešných dní zachovala v letných mesiacoch len vyschnutá mláka, ktorá udržuje pri živote tých pár stromov na okolí a stádo domácich kôz.

S vetrom vo vlasoch v rozbehnutom džípe, na rozľahlých planinách medzi stolovými horami má určite svoje výhody. Ale zažiť ticho púšte po vlastných a hlavne krásne pohľady, keď sa predlžujú tiene a slnko nevydáva svoju ohromnú energiu..

Za tých pár dní strávených na tomto mieste, pod horúcim slnkom, v tiesňavách i pod krásnou hviezdnou oblohou tajne dúfam, že sa mi toto miesto podarí ešte navštíviť a zazrieť mnohé iné zákutia.

Východnou časťou púšte prechádza nákladný vlak raz za deň, smerujúc z hlavného mesta Ammánu do Aqaby. Hlavný náklad – sulfát, ktorý sa ďalej prekladá na lode do susedných krajín. Vlak ide dosť pomaly na to, aby sa dalo naň naskočiť a vychutnať si časť púšte priamo z vozňa. Len hlavnímu prúvodčímu bude asi trošku nápadné, že sa niekde v púšti potĺkajú backpackery hneď pri koľajniciach.

12 litrové zásoby pitnej vody mi na dva dni neustáleho chodenia po piesku stačili úplne tesne. Vyhladnutý a vysmädnutý, som dorazil druhého dňa do dediny Rum. Narval do seba štavnatý červený melón a sladkosti a hybaj ho stopovať do niekoľko sto kilometrov vzdialenej známej Petry, smerom na sever púšťou.

 a fotky

 vstupná dedina Rum

Obrázok blogu

voľne pobehujúce ťavy, po ktoré si každý večer príjdu domáci

Obrázok blogu

Keď je aj kozám a ťavám teplo

Obrázok blogu
Obrázok blogu

(sorry za veľkú ťavu nechcela sa zmenšiť;)

poobednajšia piesočná mini búrka z beduínskeho stanu

Obrázok blogu

a s ňou prišli aj malé pieskové víry

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

keď sa tiene predlžujú

Obrázok blogu

farby Wadi Rum

Obrázok blogu

Wadi Rum

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Andrej Hajdusek

Andrej Hajdusek

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

poďme všetci do lesa...Feedjit Live Website Statistics Zoznam autorových rubrík:  Aljaška 2005Sev. Afrika a Stredný východ 'Írsko 2006 - 2007SlovenskoHimalayas tour 2007Ázia leto 2008Nezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu