reklama

Jordánskom... (časť tretia)

cesta do Ammánu a hlavné mesto

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
v centre
v centre 

Ranným stopovaním zo sparného údolia pri Mŕtvom mori som sa presunul vyššie do okolitých hôr, kde znova pofukoval príjemný vetrík. V kopcoch nad Mŕtvym morom postavili novú výhľadňu s reštauráciou uprostred tej pustatiny. Špeciálne na pozorovanie západu slnka nad Mŕtvym morom (Pre tých, ktorí sa budú pohybovať s autom v týchto miestach doporučujem toto miesto). Po hodinovom stopovaní konečne bolo počuť prvé auto, resp. dodávku plnú zamestnancov z neďalekých luxusných kúpeľov. Cestou sme prešli Mt. Nebo, vrch na ktorom Mojžiš po prvý krát uzrel zasnúbenú zem, po rokoch putovania. Ale šofér sa nejak pozabudol a nezastavil mi na odbočke. Cestu mikrobusom sme ukončili v Madabe. Mestečku známom hlavne svojimi freskami v miestnom kostole. Pre mňa to bolo hlavne prvé neturistické miesto v krajine, kde ceny potravín boli najnižšie a mohol som sa do sýtosti po prvý krát najesť. A z tohto miesta sa začala cesta preplnenými verejnými taxíkmi s mojim veľkým batohom medzi domácimi do hlavného mesta krajiny – Ammánu. Cestou sme prešli turisticky známy amfiteáter z rímskych čias, pri ktorom sa ku koncu leta odohral jeden teroristický incident. Ale to už som sledoval naštastie dodatočne až doma.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ammán na to, že je to niekoľkomiliónová metropola, sa mi zdal zo všetkých strán ten istý. Architektonicky monotónny s takmer identickými domami, žltými a bielymi taxíkmi trúbiacimi na uliciach, pokrikujúcimi ľudmi.. ako všade inde, pomyslel som si. Len toto mesto považujem z pohľadu turistu asi za najmenej zaujimavé z pomedzi všetkých hlavných miest na celej mojej trase.

Prvé chvíle v meste – držím nesprávnu mapu hostela (ako som neskôr zistil), blúdim preplnenými ulicami centra sem a tam a zrazu niekto kričí z druhej strany ulice moje meno. Ako mnoho krát predtým a ešte raz v Turecku sme sa s kamarátom Chicagčanom takpovediac polonáhodne stretli priamo na ulici. Predstavil ma svojmu novému známemu – ďalšiemu chalaniskovi z Chicaga, ktorý študuje na svojej univerzite arabský jazyk pre región Jordánsko, Libanon a Sýriu. Práve s ním si človek uvedomil, keď sme išli spolu v taxíku alebo po obchodoch, výhody ovládania cudzieho jazyka. Stačilo sa napríklad dať do reči s taxikárom v arabštine a hneď sa išlo zadarmo celú trasu. Ešte v ten večer odišiel do Sýrskeho Damasku študovať do miestnej knižnice veci na svoju bakalárku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj keď nebolo v Ammáne veľa na pozeranie, užíval som si počas niekoľkých dní pohody mestského života na strednom východe. Veci, s ktorými sa mi bude Ammán vždy spájať, budú pouličné predajne koktejlov z čerstvého ovocia. Kde sme sa vždy dali do reči s domácimi, zastavujúc sa na ovocný koktejl pred prácou. Kvalitné vodné fajky a pokeci (ee hlavne tie politické bohužiaľ) hneď pod našim hostelom a asi nečakané stretnutia na ulici so všetkými možnými kamarátmi, s ktorými sme sa zoznámili krátko po prekročení ešte niekde v Egypte. Ako som už spomenul v jednom z predošlých článkov Al-Džazíra bola pustená nonstop od rána do večera vo všetkých obchodoch a občerstveniach na ulici. Bolo mi už niekedy dosť smutno, keď domáci pri vodných fajkách začínali po zoznámení hneď politickou témou. Vypytujúc sa na naše názory o Bushovi a celom konflikte. Po čase som už niektorých pravdupovediac upozornil, že o politike sa nemám chuť baviť. Najradikálnejší v názoroch z mojich skúseností boli hlavne Palestínčania. Pri odpovedi pôvodu môjho kamaráta - američana, ho väčšina hneď prekliala pohľadom. Najviac sa mi páčila odpoveď jedného palestínčana po chvíľke ticha - "I hate Bush but I like Americans".. ale takým tónom, že som chvíľu rozmýšľal, či bitka bude hneď alebo potom...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V hostely sa človek dozvedel aj rôzne stories o cestovateľoch, ktorí sa pokúšali prejsť resp. aj prešli do neďalekého Iraku. Práve z môjho hostela odišiel po zvrhnutí Saddáma americkými vojskami jeden mladý japonec, ktorého hneď prvý deň prepadli extrémisti a zajali. Podobne to skončilo aj so šiestimi nemeckými motorkármi, ktorí sa rozhodli prejsť hranice vo dvojiciach. Každú dvojicu postupne zajali taktiež extrémisti. Neviem ako to s nimi potom skončilo. Naposledy v tom období to bola zvedavá mladá američanka, ktorá sa pokúšala podobne prejsť z Jordánskej strany do Iraku. Vraj ju američania prítomní na hraniciach odniesli naspäť do Ameriky po zdĺhavom vypočúvaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

So slovenským kamarátom cestovateľom, ktorý ma na moju letnú cestu motivoval, som sa dodatočne po výlete rozprával o Iraku. Spomínal, že z Iránskej strany sa dalo do krajiny dostať bez väčších problémov. V krajine bol a pravdepobodne stále aj je rozbehnutý do istej miery tzv. vojnový turizmus. Hlavne pre zvedavých bohatých japoncov. Keď ma niekto o tom viac informácií určite ich privítam medzi komentami.

Ešte popri stopovaní krajinou smerom do Ammánu sa mi podarilo stopnúť niekoľkých anglicky hovoriacich jordáncov. Každého som sa medziiným pýtal, prečo je krajina taká drahá oproti jej susedom s dosť silnou peňažnou menou. Cestou do hlavného mesta, som okrem sulfátu nevidel žiadnu väčšiu priemyselnú aktivitu. Sami mi potvrdili, že Jordánsko nemá ani ropu, ani zásoby dôležitej pitnej vody. Ale silný bankový kapitál, ktorý pochádza od obrovského počtu ľudí z Iraku a Sýrie, ktorí si pred vojnou uložili a pomáha krajine prosperovať

Predomnou bola cesta do dlho očakávanej Sýrie. Cestovatelia od Káhiry až k jej hraniciam ju ospevovali ako krajinu s pohostinnými ľudmi, lacnými cenami a dobrými podmienkami na stopovanie. Na Izraelsko - sýrskej hranici som sa zbavil posledných šekelov a postavil sa do radu na potvrdenie víz. Colník bol očividne unavený, spomalený a hlavne nervózny. Austrálska skupina predomnou nemala do jedného v poriadku víza a len vďaka náhodnému cestujúcemu, ktorý sa dohovoril perfektnou arabštinou, im po zdĺhavých vybavovačkách potvrdili vstup. Na mňa vyšla nová, čerstvá smena colníkov. Môj pas si dôkladne nový colník prezrel a z egyptskej strany egyptsko-izraelských hraníc si všimol vstup do Izraela. Nezaujímalo ho moje vysvetlenie, že som Izrael prešiel do necelej hodiny, aby som ušetril kvôli drahému trajektu priamo z Egypta do Jordánska. Jediná odpoveď - it's your problem, mi dala tušiť, že sa dohadovať v tomto prípade nemá zmysel. Bolo len pár dní po Izraelskom útoku v meste Kano. A ani som nemal chuť ho presviedčať. Sadol som si na blízku lavicu a sedel jak skvasený zemiak, premýšľajúc čo ďalej. Z jednej strany Izraelsko-libanonský konflikt z druhej Irak. Buď teda trajekt z nejakého južnejšieho Izraelského prístavu alebo lacnejšia letenka do Istanbulu alebo na Cyprus.

Rada pre ostatných potuľkov, nestačí si už nechať opečiatkovať izraelský vstup na oddelený papier mimo pasu. Do Izraela proste vstúpiť pred Sýriou netreba. 

Na hranici už bolo po zotmení a musel som sa dostať naspäť do sto kilometrov vzdialeného Ammánu. Som si povedal, že ani tentoraz nedám ani fuka za stopa a pojdem peši i celú noc, ale peniaze si ušetrím. Na prekvapenie už prvé auto mi zastavilo a nežiadal odo mňa žiadne peniaze. Zobral ma až pred hostel, za čo som sa mu samozrejme poďakoval. Ešte dva posledné dni v Ammáne. Ďalšie náhodné stretnutie známych z Egypta a lietadlom ponad Mŕtve more a severný Izrael a Cyprus smerom do tzv. Bráne Ázie - Istanbulu.

Pár záberov z hlavného mesta

zo strechy hostela v centre

Obrázok blogu

hlavná mešita

Obrázok blogu

Andrej Hajdusek

Andrej Hajdusek

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

poďme všetci do lesa...Feedjit Live Website Statistics Zoznam autorových rubrík:  Aljaška 2005Sev. Afrika a Stredný východ 'Írsko 2006 - 2007SlovenskoHimalayas tour 2007Ázia leto 2008Nezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu