Pri pohľade na mapu Iránu, si človek všimne vysoké pohoria, ktoré sa tiahnu zo severozápadu krajiny. Východná vetva kopíruje pobrežie Kaspického mora, tá západná prechádza celou dĺžkou krajiny až do Perzského zálivu. Obe dosahujú miestami viac ako 5000metrov, Ale tá východná – pohorie Alborz sa môže pýšiť najvyšším vulkánom na Strednom východe – Mt. Damavandom (5670mnm).
Počas Mezozoika bola väčšina oblasti súčasťou mora Tetis. More nakoniec ustúpilo a vyschlo. Stále môžeme pozorovať jeho pozostatky - Čierne a Kaspické more, ktoré je považované za najväčšie jazero na svete. Ale aj vo vnútrozemí sa nájdu pozostatky po mori Tetis, ako sú vyschnuté slané jazerá v púšti v centrálnej časti krajiny (Dasht-e Kavir - slaná púšť, alebo slané jazero Urmiyah v západnej časti krajiny). Pohorie Alborz vytvára svojou výškou vysokú bariéru a má veľký dosah na podnebie Iránskej planiny. Zatiaľ čo severné svahy oplývajú bohatou flórou miestnych lesov (niečo pod 1000mm zrážok za rok), pohorie zachytáva oblaky bohaté na dážď smerom na juh. Čo spôsobuje suché púštne podnebie na juh od pohoria (250mm zrážok za rok).
Do dedinky Reine pod Damavandom nás zaviezol priamy spoj mikrobusom od Kaspického mora (z mesta Amol). Pri vystupovaní z autobusu sme sa zoznámili s domácim ilegálnym sprievodcom. Pozvanie k nemu sme neodmietli, keďže sme chceli najprv počuť aké ceny ponúkne. Mustafa bol takmer na celú polovicu tela ochrnutý, ale viedol si svoj business odchytávania turistov. Mal popísané dve knižky od rôznych horolezeckých a trekerských skupín, ktoré vyviezol pod Damavand a z tade sa pokúšali dostať ďalej na vrchol. Medziiným veľa Čechov a niekoľko Slovákov. Odporúčania boli pozitívne, preto sme sa rozhodli jeho služby využiť. O hodinu na to, sme sa už trmácali v jeho dodávke hrboľatou cestou k svahom Damavandu. Do večera sme stúpali červenkastými lúkami divého maku, prešli okolo pastierskej usadlosti, prisadli si k pastierovi, ktorých bolo na svahoch Damavandu roztrúsených po pláňach veľa. Ovce sa pásli aj nad 4100metrov. Krásne teplé dni, búrky sme nemali žiadne. Každý večer sa vytváral hlboko pod nami, o určitej hodine hustý opar, ktorým presakovali kde-tu miniatúrne svetielka premávky hlboko v údolí. Ale hlavne to bola krásna, ničím nerušená hviezdna obloha nad našimi hlavami.
Až pod Damavandom som poriadne spoznal bolesť z nadmorskej výšky. Už k večeru na konci prvého dňa, ani nie v nadmorskej výške 3800 metrov sa mi začali pliesť nohy, hlava začala pobolievať a hlavne začalo mi byť špatne. Dovtedy sa mi išlo úplne super. Necelý týždeň predtým sme to s kolegyňou otočili kvôli nevoľnosti asi 150m pod vrcholom 4000m vysokého vulkánu Mt. Ergiyes v Turecku. Som si pomyslel, že keď to pôjde takto ďalej, tak v Himalájach si to môžem rovno niekde hodiť...
Prespali sme o čosi nižšie v kamennej suti a ďalšieho rána sme postupovali vyššie po svahu. Po ceste sme stretli ďalších miestnych pastierov oviec, s ktorými sme boli v kontakte až do posledného dňa. Boli to mladí chalani Afgánci, ktorí pravdepodobne prešli hranice za prácou. Ako sme prechádzali jedno, kameňmi obohnané miesto na stanovanie, som to vzdal. Pôvodne sme si mysleli, že to dám ešte vyššie ale už nebola šanca. Celých dva a pol dňa ma neustále bolela hlava, bolo mi na zvracanie...A bol som rád, že sme išli o pár dní neskôr konečne dole.
Ešte v to poobedie sa z vrcholu vrátil mladý párik susedov Čechov. Úspešne pokorili sute a snehové polia. Totiž tým, že sme nezaplatili oficiálny 50dolárový poplatok, sme riskovali o hodne horšiu neoficiálnu cestu. Tá viedla, ako som sa neskôr dozvedel, po kamenných sutiach a dlhých snehových poliach, ktoré trebalo pretraverzovať vo vyšších častiach smerom k oficiálnemu chodníku. Asi vo výške 4100metrov nejaký ten kilometer od nás, stála posledná výšková stanica pre oficiálnych turistov s prítomnými sprievodcami miestnej trekovej organizácie. Každý turista, ktorý sa nepreukázal potvrdením, tak buď mal ísť naspať dole alebo ho zaplatiť na mieste.
K večeru keď ešte unavení českí susedia sa zotavovali z výstupu, sa blížila z dola malá postavička. Petra zahlásila, že mu ide naproti. Videla, že so mnou veľa plánov na nasledujúci deň spriadať nemôže. Z nového návštevníka sa vykľul Slovák Palo, bývajúci v tom istom meste, na tej istej ulici len vchod oproti Petre.
Nasledujúceho dňa bol Damavand krásne čistý a chvíľku som premýšľal, či sa predsa len nepridám. Ale výška by ma v tom stave asi dosť postupne dorážala. Rozhodol som sa predsa len postrážiť veci v stane a oddychovať. Peťa sa v polovici dňa vrátila, s tým že povrch je tam dosť brutál a Paľo to dobojoval až na vrchol. Podarilo sa mu nakoniec pretraverzovať snehové pole nad suťami a pomalým krokom došiel až na vrchol. Hore pri vrcholovom mieste sa nachádzali už uschnuté telá oviec. Podľa nás ich tam obetovali, podľa Mustafu tam ovce samé prišli a rovno okolo vrcholu skolabovali od sírnatých výparov (Tak si vyberte tú správnu verziu:) Sírnaté výpary netreba okolo vrcholu podceňovať. Je známy prípad, že tesne pod vrcholom skolabovali a zahynuli syn s otcom (otec bol miestnym horským sprievodcom). Výhoda oficiálneho chodníka je hlavne v tom, že poskytuje relatívne ľahký výstup na vrchol. Problémy, s ktorými sa tam človek najmä stretne, sú okrem zmien počasia tufové skaly, po ktorých sa nejde najľahšie a nadmorská výška. Jeden miestny sprievodca spomínal (keď som sa ho pýtal na sírnaté výpary), že po oficiálnej ceste sa im človek takmer vyhne vzhľadom na poveternostné podmienky, ktoré vládnu hore. S neoficiálnou cestou je to horšie ak sa človek nenapojí na oficiálnu cestu. Tak si predsa len treba rozmyslieť, či na výstup neinvestovať daný poplatok miestnej federácií. Iránci, ako to už býva majú výstup takmer zadarmo. V Iráne sa cudzinec hodnotí ako chodiaci mešec peňazí. Ale je to najmä na človeku, či sa nechá okrádať viac alebo menej. Hlavne to však platí o taxikároch, majiteľoch hotelov a iných ťažkých pouličných businessmanov (ako všade inde na Strednom východe).. Ľudí, ktorých človek stretával na ulici boli komunikatívni a priateľskí. Peržania sú povestní pre svoju pohostinnosť. Ale k tomu by som dodal, že čím človek ide po celom svete do zabudnutejších miest, tým nájde láskavejších ľudkov.
Na Damavande som sa ja osobne necítil v pohode. Aj vďaka ponorke, ktorá začala vládnuť a aj vďaka chorobe z nadmorskej výšky, ktorá mi spôsobovala dosť problémy. Niekoľko nocí po sebe som sa neustále budil, bolo mi nevoľno. Neustále bolesti hlavy. Mal som ešte na začiatku skôr zostúpiť nižšie, ale my sme sa nejak niekam stále náhlili.. uf
Avšak tým, ktorí ešte stále váhajú zdolať tento vrchol, ho vrelo odporúčam (užite si aj vy bolesti hlavy predsa :p). Okolie Damavandu s pohorím Alborz poskytuje krásne výhľady na okolie, oddych z preplnených Iránskych miest a možnosť trekovať aj po okolí.
Za niekoľko hodín sme zišli rýchlejším tempom dole na dohodnuté miesto. Približovali sa k inverzným hmlám. Mustafa na nás už z diaľky v hmle vypiskoval. Pred rozlúčkou od nás chcel, aby sme mu niečo do odporúčaní napísali a nakreslili. Z kreslenia vzišlo vlastne to, čo chcel on od nás presne nakresliť. "Tuto nakresli auto, tuto mňa nakresli, Na auto napíš Mustafa" atď... Tak keď niekto bude listovať v jeho knihách uvidí tam "sponntálne" nakreslené Mustafovo autíčko s Damavandom v pozadí, bude vedieť o čo sa jedná...
Fotky
S Mustafom pred výletom
Autíčkom a hybaj ho hore... po ceste za volantom sa mu dosť triasli ruky. Pod nami bolo na niektorých miestach pár spádikov. Ale napriek jeho handikepu to zvládol skvele.
Pastierske chatrčky, ktoré sme prechádzali
Prvý pastier, na ktorého sme narazili
Dobrák, ktorý nám ponúkol aj to jediné čo mal - ryžu:)
Červenými políčkami
stanovanie v suti prvého večera
Pastier Afgánec, ktorý nám aj zabrnkal
a pomohol s batohom heh
Damavand ráno po svitaní, keď Peťa s Palom sa vybrali zdolať vrchol
lenivé psíky, ktoré nie sú zďaleka tak vycvičené ako tie naše..
jemné pohľadenia Matky Zeme
keď som si poprdkával pod hviezdami..
Vyvrheľ Damavandovitý endemický
k hmlám
hmlové hry
digital zoom - žltkasto zelenkastý sírnatý vrchol (sírnaté dymy v to ráno nebolo vidieť)
chalanisko z toho istého mesta a z tej istej ulice
Pre tých, ktorý sa chystajú predsa len spraviť nelegálnu cestu. Tu smerom na Gusfan Sarah (3040mnm) sa pri moste odbočuje do prava hore na nelegálny výstup...
