Na Esfahánsky autobusový terminál sme prišli pred východom slnka. Zatiaľ čo spolupútnici - slovač vyspávala na lavičke, mňa chuť spať prešla a prihovoril som sa o pár metrov ďalej sediacemu cudzincovi. Zaujímavý zjav, dlhé vlasy (ktoré v Iráne nie sú vítané), všakovaké náhrdelníky. Ako som sa v nasledujúcom rozhovore dozvedel, bol to Nemec študujúci v Istanbule sochárstvo. Istanbul mu podobne ako i mne učaroval. Býva tam už niekoľko rokov, plynule sa naučil po turecky. Na vyše mesiaca sa rozhodol prejsť Iránom, keďže to nemá až tak ďaleko. Štýl cestovania – pomaly, pohodovo, hlavne komunikovať s domácimi, prijímať pozvania, aby človek bol v čo najčastejšom kontakte a samozrejme ušetril. Deň a pol mu zabralo vystopovať sa z Istanbulu, potom to už ide zvyškom Turecka ľahko. Slnko vychádzalo a ja som si jedine želal byť v centre Esfahánu a zažiť rannú atmosféru mesta na hlavnom námestí, ktorú som toľko ráz videl na fotkách z cestopisov. Mestský autobus začal premávať o čosi neskôr a kým sme sa dostali do centra už bolo rušno. Vystúpili sme na okraji centra pri rieke Zayandeh, cez ktorú bolo v meste vybudovaných 11 mostov (6 z nich je nových). Esfahán je známy najmä jedným z najkrajších architektonických Islamských komplexov budov na svete, svojimi starými mostmi a bazárom.
Historický kútik
Názov mesta sa spomína už v Ptolemaiových podkladoch k mape sveta v 2. storočí nášho letopočtu. Po dobytí Arabmi sa cez oblasť prehnali všetky nájazdy tej doby a mesto stále ostávalo v tieni slávnejších miest. Najkrutejšie scény sa odohrali koncom 14teho storočia po dobití mesta Timurom. Ten nechal navŕšiť pyramídu zo 70 000 lebiek obyvateľov.
Najvýznamnejšie obdobie znamenalo pre Esfahán vláda Abbása I. Veľkého, ktorý presunul hlavné mesto práve do Esfahánu. Abbás nechal plánovane vystavať úplne nové mesto, ktoré malo byť klenotom jeho ríše. Vrcholom Islamskej architektúry ostalo až dodnes. Jeho hlavným staviteľom bol šejk Baháuddín Muhammad Ámílí, ktorý je prirovnávani ku geniálnemu duchu Leonarda da Vinciho. Okrem architekta bol aj teológom, filozofom, právnikom, astronómom, učiteľom, básnikom a najmä inžinierom a staviteľom. Na Abbásovom dvore sa striedali mnohí európski vyslanci a pôsobili tu aj významní činitelia ako napr. francúzsky cestovateľ a klenotník Jean-Babtiste Tavernier, alebo osobný vyslanec šáha Angličan Sir Robert Sherley, ktorý sprevádzal iránskych vyslancov do Prahy v r. 1600.
Po Abbásovej smrti Perzia prestala prosperovať a dielo skazy dovŕšili v r. 1722 Afganci, ktorí mesto dobili a nechali väčšinu obyvateľov povraždiť, vrátane posledného kráľa Safijovcov – Hosejna. Od tej doby sa Iránu nepodarilo prinavrátiť na výslnie. Svedkom tejto poslednej éry Perzie bol práve Esfahán.
V centre mesta sa nachádza jedno z najväčších námestí na svete – Mejdún-e Emám Chomejní (500m dlhé a 160m široké). Námestie pôvodne slúžilo ako ihrisko pre pólo. Tento šport vznikol práve v Perzii, kde sa vyvinul z pôvodných mongolských hier. Z tadeto sa rozšíril na Arabský polostrov, do Indie, Číny a neskôr si ju Briti priviezli na západ. Okolo námestia sa odohráva život mesta. Či je to starý bazár alebo blízke obchodné centrá. Niekoľko kilometrov ďalej pri rieke domáci s obľubou oddychujú pod starými kamennými mostmi chrániac sa pred slnkom.
Domáci sa na uliciach prihovárajú. Sú zvyknutí na turistov, ktorých je v Esfaháne asi najviac na km2 v celej krajine. My sme ich mohli v ten deň stretnúť asi 20 a aj to hlavne v hosteloch, keď sme si zisťovali ceny. Stavebné lešenie v najkrajších častiach starého komplexu mi trošku pokazilo náladu, ale do Esfahánu sa človek ešte dostane. Esfahán si treba najmä užiť s atmosférou, posedieť s domácimi v čajovniach pod mostmi, alebo túlať sa starým bazárom. V centre doporučujem ochutnať miestne cukrovinky a zmrzlinu posypanú niečim ako cukrovými cestovinami zaliate citrónovou šťavou (a potom mi povedzte aké to bolo, keďže sme sa kvôli stojacim radám k nej nedostali:). Moderné mesto mi jemne pokazilo moju pôvodnú predstavu, ale hádam ďalšia návšteva to napraví;)
Few fotos
kamenný most Si-o-Seh
ráno po východe, ešte zavretá jedna z obľúbených čajovní pod mostom
v priľahlom bazáre
remeslá v uličkách
mešita Imáma
z hlavného námestia
V tých dňoch som toho veľa nenafotil a preto stojí za to si pozrieť pravú krásu Esfahánu na oveľa krajších záberoch
