Kedysi dávno žila v našej krajine víla Jar.Mala sestry Jeseň a Zimu.Jar bola z nich najmladšia.
Keď sa víla Jeseň prešla po krajine,začalo lístie na všetkých stromoch žltnúť,hnednúť,červenať sa a pomaly opadávalo zo stromov,i kvietky začali vädnúť,ľudia pozbierali všetku úrodu a celá krajina akoby zaspávala.
Ale keď sa prešla po krajine víla Zima,konáre stromov už dávno nemali lístie a z neba začali na suché konáre a vetvičky padať malé biele vločky,až celú krajinu pokryla biela prikrývka.Všetko bolo biele....I zvieratká sa poschovávali k zimnému spánku,aby mohli prežiť niekedy až veľmi krutú zimu...
Sem-tam sa po krajine potulovali Meluzína s Víchricou.
No však,keď sa prešla po krajine víla Jar,začalo sa všetko prebúdzať k životu.Začali kvitnúť prvé kvietky,na stromoch sa objavili prvé púčiky,prebudili sa zvieratká zo zimného spánku a začali veselo behať po lúkach a lesoch.Vtáčiky veselo štebotali a vracali sa z teplých krajín opäť domov.Bolo to nádherné!
Lenže čosi víle Jari chýbalo.Jej sestry Jeseň a Zima sa prechádzali a hrávali často spolu,len Jar sa nemala s kým zabaviť.Jedného dňa prišiel do krajiny chlapec,ktorý keď chodil po krajine,celý žiaril.Slnko na oblohe začalo viac hriať,voda začala rezkejšie tiecť i zvieratká začali veselšie žiť.Chlapec v nich prebudil radosť,vyžarovala z neho neuveriteľná energia.No vždy ,keď odchádzal,všetko sa zmenilo,vtedy pribehla víla Jeseň a opäť začali opadávať listy zo stromov...
Potom prišla víla Zima a všetko bolo biele....
Po nej prišla Jar a keď odchádzala,v tom sa zjavil utešený chlapec a všetko bolo v tom okamihu nádherné.
Jar ho raz zastavila a navrhla mu,aby sa spolu zabávali.Keďže chlapec bol sám,a nemal žiadnych kamarátov,súhlasil,lebo sa mu víla Jar zapáčila.Keď sa ho víla Jar spýtala ako sa volá,odpovedal jej,že sa volá Leto.Tak sa stali najlepšími kamarátmi.
A tak sa stále striedajú štyri ročné obdobia jar,leto,jeseň,zima.
