Tak nad touto otázkou hútam už veľmi dlho...
Vlastne odvtedy odkedy poznám florbal.A to už je viac ako 3 roky.
Dokým som nepoznala florbal,hokej bol u mňa šport číslo 1!
Ale postupom času sa na 1.miesto prebojoval florbal,síce len v tesnom závese za ním ostal hokej...Chcete to percentuálne?No dobre teda tak florbal má momentálne 52 a hokej 48 percent.
Všetko sa to začalo,keď mamina pozerávala hokej a ja som spinkala v jej brušku,ale stále ma budili výkriky góóól,alebo no vystreľ!,šupni ho tam!prihraj! a podobne...
Ale,že ma baví hokej som zistila až niekedy keď som mala 9rokov-písal sa rok 1994...A ako som na to došla?Asi tak,že som presedela veľa času pred "telkou "a sledovala MS v hokeji,a začala som si kresliť obrázky hokejistov,hokejových zápasov,neskôr som začala zbierať hokejové kartičky,mala som hokejový samolepkový album,chodievali sme s maminou na hokejové zápasy,no a ešte o čosi neskôr cca v 11-12rokoch som skúšala hrať hokejbal...Hokejka a tenisová loptička,čo si taká mladá baba môže viac želať?Už len to ,aby si mohla zahrať s chalanmi.Nebolo ľahké sa dostať medzi chalanov,tak som ich zo začiatku len sledovala,a vymýšľala som si pre seba "tréningy"-napríklad trafiť sa na určité miesto minimálne 3x po sebe,najskôr z menšej vzdialenosti a potom stále z väčšej a väčšej.Alebo som skúšala samostatné nájazdy a podobne.Čo ma zamrzelo bolo,keď som si chcela zahrať s chalanmi,odbili ma slovami ,že nemôžem s nimi hrať ,lebo som baba.Raz hral vonku jeden môj kamoš a tak som šla za ním,či by som si nemohla zahrať,chýbal im jeden hráč a tak som mohla!Keď sme dohrali dali sme si menšiu prestávku a išlo sa hrať znova,jeden chalan odišiel domov a tak už bolo jasné ,že môžem ísť domov aj ja,veď by nás bolo o jedného navyše.Chalani -kapitány si vyberali hráčov na nový zápas...Čo ma prekvapilo bolo,keď si vybrali mňa a toho môjho kamoša odbili slovami "tá baba hrá lepšie ako ty"...Trochu mi to bolo ľúto,ale na druhej strane som bola šťastná a v ten deň sme hrali až kým sa nezotmelo...Od toho dňa ma chalani brali medzi seba ako rovnocenného hráča.Neskôr som začala aj chytávať a stal sa zo mňa všestranný hráč-hrávala som útok,obranu,brankára-čo bolo treba...Sranda bola,že ako brankárka som nemala žiadnu výstroj,občas niekto doniesol také "molitánové obdĺžniky" a to boli moje betóny,lapačka bola moja šiltovka,vyrážačka ani prilba nehrozili...Po pár rokoch sa mi podarilo zaobstarať ako takú výstroj-mala som betóny,prilbu,vyrážačku,lapačku,ale asi pre mňa najdôležitejší chránič-plastrón mi chýbal-už sa nehralo s tenisovou loptičkou,ale s krásne štipľavou hokejbalovou.Chalani si ešte robili srandu,veď teba to nebolí ,však máš airbegy...Ale oni bez suspenzoru by do brány nešli...Niekedy už aj nadávali na moju výstroj,vraj kým som ju nemala,tak mi dali viac gólov...no srandisti...
K florbalu som sa dostala veľkou náhodou,išla som si po meste a zrazu som videla malilinký plagátik,veľkosť približne A5,čiernobiely,v zlej kvalite-takže na obrázku som nerozoznala,či ide o hokejbal,alebo niečo iné...Bolo tam napísané ,že robia nábor hráčok a hráčov a tak som sa toho chytila,a šla na 1.tréning.Bola to pre mňa nudná hra,ale aj napriek tomu som si povedala,že to vyskúšam.Hokejky veľkosť tak po pupok,deravá čepeľ,loptička zo samými dierkami...Brankári akosi v tomto tíme chýbali,tak som ani nevedela ako vlastne vyzerá taký florbalový brankár-moja predstava bola-prilba,hokejka,vyrážačka,lapačka,betóny-skrátka podobný ako v hokeji či hokejbale.No to som sa ale parádne zmýlila!
Brankár ale nemá ani vyrážačku ani lapačku,ani betóny a dokonca ani hokejku!!!
Keď mi povedal tréner či by som nešla skúsiť chytať ,tak som mu povedala,že jasné veď aj hokejbal som chytala,ale to som ešte netušila ako vyzerá florbalový brankár.
Veľmi mi v začiatkoch (vlastne ešte niekedy aj teraz) chýba hokejka!A preto som už moc nechcela chytávať,lenže tréner do mňa vložil nádej-ak budem chytať môžme hrávať turnaje a ligu,ale bez brankára to nejde.Tak som ostala,a zvykla som si,ale aj tak ma občas chytí túžba vybehnúť z brány a dať krásny gól!
Mala som možnosť zachytať si aj ľadový hokej,ale to je úplne iná kapitola,menej si človek ničí kolená,strely z hokejky sú po ľade rýchlejšie a od mužov o dosť tvrdšie,preto sa používa "hrubšia"výstroj,preto sa odpíska ak brankára trafia do prilby-sama som takú šupu schytala-chvíľu sa mi" triasol obraz" a tá strela ma zo stoja doslova posadila. Je to skvelé keď sa môžem kĺzať po ľade a nielen šuchať po zemi.Veľmi sa mi páči keď mi obranca "oprská" tvár ľadom,pri jeho brzdený,je to nádherný šport ,ale kvôli tomu,že je až priveľmi drahý si ho nemôžem dovoliť.A tak naďalej ostáva len v mojom srdci,i keď viem,že raz ho hrať budem,možno už len pre radosť ale predsa!
