Nie je sa čo čudovať, že vo svete je naša krajina hodnotená ako jedna z krajín s najvyššou mierouv korupcie a páchania závažných hospodárskych trestných činov. Hoci sme o tom všetci vedeli, resp. aspoň tušili, v poslednej dobe sme svedkami toho, ako sa vynára jedna korupčná kauza za druhou. Roztrhlo sa vrece s informáciami o škandáloch a prepojeniach politikov s finančnými skupinami, o prepojeniach sudcov s politikmi a mafiánmi, hoci sudcovia by mali byť reprezentantmi práva a spravodlivosti bez politických zásahoch do ich rozhodovacej činnosti.
Zároveň sa prostredníctvom médií dozvedáme nové informácie o kauze provízií a úplatkov - Gorila , čítame prepisy rozhovorov cez aplikáciu Threema medzi bývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti a Mariánom Kočnerom, ktorá mala okrem iného priamo ovplyvňovať vývoj súdneho pojednávania v kauze zmenky, prepisy aplikácie Viber medzi poslancom NR SR Martinom Glváčom a Mariánom Kočnerom, a mnoho ďalších.
Je nepochybné, že práve korupčné správanie na najvyšších miestach vytvára vzorové správanie a podmienky pre páchanie každodennej drobnej korupcie, s ktorou sa stretávame a ktorá zasahuje do všetkých oblastí fungovania spoločnosti a dosahuje až úroveň tvz. systémovej poruchy. Ako sa hovorí – ryba smrdí od hlavy. Je na mieste, ak poviem že korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti. Korupcia je proste negatívny spoločenský jav s dopadom tak na štát, spoločnosť, ako aj na samotného občana.
Keď hovoríme o korupcii na najvyšších miestach máme na mysli navýšenie nákladov verejného sektora štátu o korupčnú sumu. Štát nemá dostatok finančných prostriedkov? Keby sa znížila miera kradnutia, znížil by sa deficit štátneho rozpočtu a mali by sme aj na pokrytie problémov v školstve, zdravotníctve, v podmienkach sociálneho zabezpečenia, a pod. To, že sa na Slovensku tak dobre darilo a darí korupcii na najvyšších miestach je práve skutočnosť, že spoločnosť jednoducho pred korupčným správaním zatvára oči a neostrakizuje toho, komu sa príde na podvod, na tunelovanie. Som však presvedčená, že nastal čas, kedy ľudia volajú po zmene a takéto konanie pod tlakom spoločnosti bude v dohľadnom čase dostatočným spôsobom odsúdené a potrestané.
Trestný zákon v ôsmej hlave zakotvuje Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných s názvom "Korupcia“, obsahujúci všetky trestné činy, ktoré nesú znaky korupcie. Legislatívne vymedzenie je síce významné - jasne definuje skutočnosť, aké správanie je nežiaduce, avšak jeho nedostatok spočíva v reálnom počte stíhaných, prípadne odsúdených prípadov korupcie. A ja sa pýtam, kto na najvyšších miestach bol právoplatne odsúdený za korupčné správanie? Áno bolo medializovaných niekoľko prípadov z radov lekárov alebo úradníkov, ktorí boli práve za korupciu a branie úplatku potrestaní. Ale kde je potrestanie tých, ktorí roky rozkrádajú našu krajinu a verejné financie, ktoré majú slúžiť na uspokojenie potrieb nás občanov ?
Denne je nám podsúvané, že štát nemá peniaze, hoci všetci platíme dane a najrôznejšie poplatky. Je nepochybné, že v každej krajine sú občania zaviazaní povinnosťou prispievať do štátneho rozpočtu, ba dokonca existujú štáty s vyšším daňovým zaťažením, ako na Slovensku. Príkladom je Fínsko, kde ľudia platia vysoké dane, ale na rozdiel od nás vedia, že sa dane nerozkradnú a že dostanú plné služby sociálneho štátu.
Ak máme účinne bojovať s korupciou na najvyšších miestach je potrebné prijať nasledovné opatrenia:
zavedenie osobnej zodpovednosti každého politika za rozhodnutie, ktoré učinil, pretože zodpovednosť musí byť základom politiky
nemožnosť prevedenia majetku na príbuzných ( matkinu sestru, brata, švagra ), ale zavedenie plnej zodpovednosti celej rodiny
v prípade preukázania korupcie plná konfiškácia majetku
pár exemplárnych prípadov , kde budú postihnutí tí na najvyšších miestach. Je nepochybné, že absencia konkrétnych prípadov vyvodenia zodpovednosti v občanoch vzbudzuje pocit zbytočnosti angažovať sa na potláčaní korupcie a páchateľov to naopak povzbudzuje k pokračovaniu v páchaní trestného činu korupcie.
Problematickým faktorom obmedzenia korupcie je však otázka vôle politikov skutočne zaviesť funkčné progresívne nastavenia. Prečo vláda nemá záujem na obmedzení korupcie ? Na to je asi len jediná odpoveď. Dôvodom je, že korupcia a rozkrádanie verejného majetku sú podstatou ich existencie.
