Ako sa dostať ku korytu

Chcem kandidovať ako poslanec v nadchádzajúcich voľbách do VÚC za Košice II. Po debate s dvomi ľuďmi v mojom volebnom obvode, nechtiac som si vypočul časť ich rozhovoru: " ...len sa pozrite, aké rôzne metódy používajú, len aby sa dostali ku korytám...". Cítil som sa, akoby som dostal päsťou rovno do tváre. Tak takto hodnotia moju snahu predstaviť sa ako kandidát tí, o ktorých hlasy sa uchádzam?

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (14)

Volil som KSČ a mrzí ma to

Šlo o ľudí nad 45, ktorí pred cca 20 rokmi celkom iste volili "jednotnú kandidátku Národnej fronty" s KSČ na čele bez toho, aby čo len náznakom vedeli, čo poslanci vlastne robia a ako vyzerajú. Nakoniec, sám som do roka 1989 s odporom volil KSČ, lebo som sa príliš bál kontroly zoznamov voličov a ŠtB. Kedykoľvek si na túto svoju zbabelosť spomeniem, mrzí ma to do morku kostí.

Od dverí k dverám

Poďme však späť k príkladu vyššie. Metóda, akou sa chcem dostať "ku korytu" je, že sa voličom osobne predstavujem spôsobom od dverí k dverám. Naviac im počas temer 2 rokov v 4 číslach vlastného informátora s názvom AHinfo píšem, čo sa mojimi očami deje na zasadaniach poslancov KSK, Košíc a KVP, ako sa tam hlasuje a o čom rokuje. Píšem tam o mojich postojoch, aby mal volič jasnú predstavu, či sa oplatí ísť takého kandidáta voliť. (ukážky AHinfo: www.ios.sk ).

Ak takéto počínanie hodnotí časť voličov ako metódu, akou sa dostať ku korytu, obávam sa, že ani 16 rokov "po" vysoké % ľudí nechápe, čo je zastupiteľská demokracia. Voličovi ak kandidát ako ja nevyhovuje - tak ho skrátka nebude voliť! Naopak: inému moje názory vyhovujú a voliť ma bude a nezriedka mi to s radosťou aj oznámi.

Ľahostajnosť a nechuť

Aj keď voliči majú možnosť poznať moju predstavu do detailov, ich častou odpoveďou sú frázy ako: každý pred voľbami iba sľubuje alebo: každému ide len o koryto/teplé miestočko. Zaujímave, že iba zriedka počujem: s mojim hlasom počítať nemôžte, lebo... s následnou konkrétnou výhradou. To vypovedá o stave, do ktorého sa dostala zastupiteľská demokracia v tejto krajine. Možnosť skutočne si vybrať z ponuky po roku 1990 ukázala voliča ako emotívneho, často reagujúceho na obrazy politikov z médií a ľúbivé heslá. To na celoštátnej úrovni. Vo voľbách do samospráv mnoho voličov v rozpakoch volí kandidátov strany, ktorú uprednostňujú celoštátne. Najviac preto, lebo nepoznajú miestnych kandidátov, ani to, ako si počínali v minulosti.

Volič pri stretnutí so mnou a s mojou konkrétnou ponukou často siaha po frázach. Podľa mňa preto, aby tak zakryl svoju ľahostajnosť konfrontovať sľuby poslancov s realitou alebo nechuť porozumieť, že aj samospráva má iba a iba peniaze z jeho peňaženky.

Pokojne myslieť pri voľbách do VÚC

Pobyt poslancov "pri korytách" aj hĺbku ich korýt majú v rukách voliči a média. Voliči by si mali uvedomiť, že dane a poplatky budú platiť vždy. Aj keď pôjdu voliť, aj keď nepôjdu. Blížia sa voľby do VÚC. Unášať sa vlnami emócií - namiesto možnosti klásť konkrétne otázky a vyžadovať odpovede - nie je dobré. Lepšie je:
- pokojne premyslieť, koho poveriť správou svojich peňazí a vecí verejných
- ak výber dopadne kladne, odložiť si volebný leták kandidáta/koalície
- ísť voliť
- raz ročne kontaktovať poslancov, ako sa im darí v plnení sľubov
- vyhodnotiť úspešnosť svojej voľby.

Za voľbu poslanca nesie zodpovednosť volič. Častý protiargument, že jeho hlas v ničom nepomôže, nie je občiansky prístup. Občiansky prístup je, keď si volič môže povedať, že pre zlepšenie stavu urobil to, čo je v jeho silách.