Medzi zaujímavé postavy Vykmanova (jeden z koncentračných táborov v Jáchymove pozn. AH) nesporne patrí doktor Paľo Halúzka. Myslím, že bol jediným Slovákom väzenským lekárom na celom Jáchymovsku.
Jeho pani je Američanka. Presnejšie americká Slovenka z druhého kolena. Oženil sa s ňou, keď prišla s matkou na návštevu do rodnej vlasti. Matka odcestovala. Eleanor zostala na Kysuciach do času, pokiaľ si Paľko podá žiadosť o vysťahovanie do USA.
Ale všetko sa zvrtlo inak. Jedného dňa prišli do ordinácie obľúbeného lekára tesne po skončení ordinačných hodín dvaja páni. "Zatýkame vás!" oznámil jeden a stroho ho vyzval: "Poďte s nami." Márne sa vypytoval prečo, na čí príkaz, čoho sa dopustil. Povedal mu to potom prokurátor v Žiline: "Postavíme vás pred súd ako amerického agenta!"
Jeho žena tu niekoľko mesiacov podnikala všetky možné kroky za manželovo prepustenie. Nevybavila ale zhola nič. Odcestovala sama a doktora Halúzku potom odsúdili ako "špióna" na 12 rokov väzenia. Dopustil sa činu sobáša s Američankou!
---
z knihy Jáchymovské peklo, str. 122. (Výpoveď politického väzňa pána Limboru)
-
Čo nasledovalo po februári 1948
V médiach aj na blogoch sa objavilo množstvo textov o februári 1948. Vypovedajú o vzťahu pisateľov k režimu s KSČ. Tromf vyniesla včera SRo - reláciu o februári moderovala komunistka Lýdia Mrázová. Nuž kam asi debatu môže viesť komunista?Po februári 1948 sa začali meniť životy ľudí. Odrazu sa začali niektorí ľudia strácať. Spolužiakom otec kamaráta, známi si všimli neprítomnosť suseda. Josef Mašín spomína na to obdobie takto: Nikto sa neodvážil verejne sa postaviť proti KSČ alebo ZNB, ŠtB, Ľudovým milíciám. Ľudia žili v stave úzkosti. Dokonca sa ani neodvažovali hovoriť o tých, čo zmizli. Keď sa na to niekto opýtal ich príbuzných, tí mlčali. A hneď bolo jasné, čo sa s nimi stalo. (Barbara Masin: Odkaz, str. 82)Jeden z ľudských príbehov po februári 1948 znie takto:-
