Kde je hlas veriacich? II/II

Myslím, že samotná RKC by mala robiť všetko preto, aby sa odlúčila odštátu. Jej presvedčivosť a autorita by tým totiž len vzrástla. Verím, že by sa kresťania vedeli vyskladať na jej chod. Fixnévýdavky (energie, dane, poplatky, mzdy, odvody, opravy) oblečenie a pomôcky by zabezpečovala cirkevná daň . Každý by mohol priamo z platu odviesť, koľko uzná zavhodné. Podľa informácií, dáva štát na chod RKC ročne 800 mil. Sk. Ak by dal každý kresťan katolík mesačne len 100.- Sk, túto sumu by vyskladalo asi 670 000 ľudí, čo je približne 1/3 pracovne aktívneho obyvateľstva.

Takto by bolo ihneď zrozumiteľnejšie, koľko ľudí je ochotných podporiť svoju cirkev . Vzrástol by aj význam nedeľných milodarov. Myslím, že po odluke RKC by som po rokoch opäť zašiel dať do "zvončeka". Ak by sa takto nezvýšilo na stravu/platyrádových sestier a duchovných, som ochotný pozvať na večeru napr. kňaza z KVP/Myslavy alebo kňaza Červeňa z Luníka IX a dať imniečo k tomu, aby vydržali do ďalšieho dňa, kedy by šli na večeru kniekomu inému.

Pri takej príležitosti by však museli vedieť v debate zaujať postoj k niektorým vážnym otázkam. V prvom rade by som sa pýtal, ako sa RKC na Slovensku zachovala ku kňazom, čo kolaborovali s komunistami v organizácii Pacem in Terris. Teda nakoľko ona sama poukázala na svojich kňazov - akokoľvek vysoko postavených. Potom by somsa ich pýtal, dokedy budú oni osobne mlčať k faktu, že aj vysokí cirkevní hodnostári v SR udávali pre komunistickú tajnú políciu ŠtB. Dokedy ešte budú arcibiskup Sokol a ďalší kaziť meno kňazom, čo vzdorovali komunistickému útlaku?

Následne by som sa pýtal, či aj oni budú pozývať do kostolov uctiť sipri zádušnej omši prezidenta Tisa. Pozvanie arcibiskupa Tkáča prísť nazádušnú omšu za Tisa, ktoré tlmočil kňaz v kostole u Krista kráľa vKošiciach, bolo poslednou kvapkou. Odvtedy do kostola nechodím.

Pýtal by som sa, či súhlas sblahorečením spišského biskupa Vojtaššáka je oficiálnym postojom RKC k pôsobeniu kňazovvo vedení Slovenského štátu v rokoch 1939-1945. Biskup Vojtaššák ako podpredseda Štátnej rady pasívne prizeral transportom občanov Slovenska do plynu nacistických koncentrákov. Je známy výrok Giuseppe Burziu (pápežský nuncius v Bratislave, marec1942): "Teraz je už zrejmé, že postoj Dr. Tisu na čele štátu, ako ajpostoj spišského biskupa a mnohých ďalších členov kléru vo vláde a vparlamente začínajú znamenať vážnu ujmu pre cirkev."

Aj keď som iba vlažný kresťan, trpko znášam správy, keď pápež prijíma komunistov ako Migaš, Schuster a ďalších (Chňoupek) a nechá si od tých, čo hrdúsili a gniavili RKC, bozkávať prsteň. V roku 2002 vyznamenal komunistu Schustera radom Pia. Považujem to za hrubú chybu jeho poradcov. Naštrbili tak obraz Jána Pavla II. ako človeka, čo podrýval komunistické panstvo.

Avšak tešil by som sa, ak by miniektorý z kňazov na večeri povedal, že na ďalšiu omšu chystá kázanie na tému: komunisti, čo chcúchodiť do kostola, najprv musia úprimne a účinne oľutovať,čo robilipočas svojho členstva v KSČ/KSS. Ešte viac by som sa tešil, keby kňazvykázal z kostola komunistu, čo sa ešte aj dnes uchádza o akýkoľvekvolený post.

Komunista Schuster by mal automaticky doživotný zákazvstupu do kostolov pre svoje vyhlásenia o viere v Boha, keď bol vysokýmfunkcionárom KSČ.

Inokedy by som sa opýtal kňaza Semivána z Krásnej, kedy sa ospravedlníveriacim v Košiciach a východe SR za to, že sa aktívne zúčastnil predvolebnej kampane komunistu Kukana vo "verejnoprávnom SRo". Pozval si ho totiž dosvojej relácie s názvom "Na čom záleží". Akoby náhodou pár týždňov pred prezidentskými voľbami 2004. Kukanovo správanie tam bolosuverénne a jedinú slabú výtku týkajúcu sa svoje minulosti hravoodbil. 30 minútová relácia sa niesla v priateľskej nálade, čím kňaz Semiván vlastne veriacim poslucháčom povedal, že Kukan je dôveryhodný.

Odlúčenie cirkví od štátu by tiež mohlo znamenať, že z kostolov budeburácať hlas kňazov: tí veriaci, čo volia komunistov, páchajú vedome hriech! Veriaci vBoha - voliť komunistov (v akejkoľvek politickej strane dnes sú) jepopretie všetkého toho, čo vytrpeli v komunistických koncentračnýchtáboroch statoční biskupi, kňazi a veriaci oddaní Bohu!

Hlas veriacich by mal zaznievať svojou silou v každých voľbách - verím, že by sa vtedy táto krajina posúvala vpred omnoho efektívnejšie. Skutočná sila tohto hlasu by sa prejavila po odluke cirkví od štátu. Hlavne RKC by nemala kĺzať po povrchu javov. Cirkev ktorá mlčí a vidí, čo sa v nej samotnej, medzi veriacimi a v tejto krajine deje - nad takou iba v pomykove zdvihnem obočie.
-