Komunista Čič má za sebou skvelú kariéru. Už v 60. rokoch sedel vo vláde SSR ako námestník ministra a neskôr v 80. rokoch ako minister spravodlivosti. Po "nežnej" v r. 1990 predseda vlády, neskôr predseda ÚS SR, dnes vedúci kancelárie prezidenta komunistu Gašparoviča.
Podľa jeho vlastných slov, ako predseda vlády v r. 1990 chcel odstrániť režim, ktorý umŕtvoval ľudskú iniciatívu, šliapal po prirodzených ľudských právach a slobodách, prenasledoval za náboženské vyznanie. Slová iste pravdivé - pokiaľ by neodzneli z úst prevereného súdruha Čiča, za každého režimu schopného prevrátiť kabát.
V študentských rokoch chcel najprv na teológiu, neskôr ho prijali na lekársku fakultu, z ktorej odišiel a v r. 1956 ho prijali na práva. Ľahko overiteľné informácie hovoria o tom, že v 50. rokoch okrem preverených "spoľahlivých" kádrov študovať nik nemohol... Napriek tomu sám uvádza, už v 3. ročníku mal problémy s udaniami pre jeho obhajovanie študentov ako ich "zástupca" v Zväze mládeže. To je v rozpore s názorom politického väzňa pána V. Pavlíka, ktorý naopak tvrdí, že Čič bol členom komisie, ktorá vyhadzovala študentov zo školy v rámci tzv. triedneho boja a má o tom dôkazy.
Fakty hovoria, že z PF UK vtedy vyhadzovali ako študentov, tak profesorov práva.
Čič podpísal komunistickej zločineckej bande v roku 1961 ako 29-ročný čerstvý absolvent socialistického práva na PF UK v Bratislave. Nakoľko Čič vtedy vedel o zverstvách KSČ páchaných počas jeho štúdií na nevinných a nakoľko s nimi súhlasil - to nechám na posúdenie čitateľovi v II. časti. Isté je, že svojimi _schopnosťami_ slúžiť režimu, sa vyšplhal z asistenta (1964) na docenta PF UK (1972), neskôr na profesora (1979) a akademika SAV (1987). Čič sa špecializoval na trestné právo. Všetci si vieme domyslieť, nakoľko bolo komunistické trestné právo naklonené ľudským právam, slobode a náboženstvu.
V auguste 1968 Čič stál na strane Dubčeka, jeho "socializmu s ľudskou tvárou" a okupáciu Československa označil za tragédiu. Dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Ako všetci vieme, v súboji dvoch bánd komunistických zločincov vyhrala tá Husákova a súdruha Čiča vykopli z KSČ. Uvádza, že ďalší dôvod jeho vylúčenia bol nerešpektonie vedúcej úlohy KSČ. Ako pravý zástanca "spravodlivosti" však Čič podal odvolanie kde uviedol, že trvá na slove tragédia v súvislosti s udalosťami v auguste 1968 a žiada opäť prijatie do KSČ. Tiež uviedol, že nerešpektovanie vedúcej úlohy strany sa týkalo iba jedného rozvodového konania, kde odmietol zasiahnúť v prospech nejakého člena KSČ...
Niekto si iste spomenie na zástupy komunistov, čo si po r. 1969 sypali popol na hlavu a poodvolávali čo mohli, len aby sa dostali naspäť do "lona rodnej strany" - a nepodarilo sa im to. Komunista Čič naopak: trval na svojom a do KSČ ho verte - neverte opäť prijali! Krútite neveriacky hlavou? Vidí sa vám čudné, že v rokoch tvrdej husákovskej "normalizácie" a platnosti "Poučenia", ktoré hovorilo o oslobodení Československa, sa človek ako Čič dostával stále vyššie a vyššie až skončil v r. 1988 ako minister spravodlivosti SSR? Krútim hlavou spolu s vami a pýtam sa: komu klame Milan Čič?
Myslíte, že ako komunistický minister spravodlivosti SSR hovoril o potrebe dodržiavať základné ľudské práva a slobody a o potrebe prestať s prenasledovaním náboženského vyznania?
Akokoľvek:
Bolo mu vtedy jedno, že sa dáva dokopy s tými, čo okupáciu Československa schvaľujú a nazývajú ju oslobodenie? On - čo to považoval za tragédiu? Na olympiáde v gymnastike by za tento premet dostal iste najvyššiu známku! Ocenila to aj VPN, keď komunistu Čiča dala na popredné miesto kandidátky v slobodných voľbách 1990...
Coming soon: Milan Cic - to whom is he lying? part II/III
