
Na pevný postoj Čiča k socialistickému zriadeniu ČSSR ukazuje jeho rozhovor s istým súdruhom Rusňákom, ktorý mu v r. 1988 ako ministrovi spravodlivosti SSR prišiel povedať o hospodárskej trestnej činnosti na JRD. Hnev súdruha Rusňáka bol taký, že naskutku chcel vystúpiť z KSČ. Nato Čič odvetil, že svojim konaním podkopáva budovanie komunizmu a ak vystúpi z KSČ, nebude mať právo na spravodlivosť...(!)
Podľa príslovia o hadovi na prsiach, v júni 1990 sa Čič stal opäť predsedom vlády. Vláde SSR totiž predsedal už od decembra 1989 spolu s komunistami V. Lexom (otcom komunistu I. Lexu), Mečiarom, Duckým a udavačmi pre ŠtB ako Markuš.
Nemuseli sa veľmi červenať. VPN a OF dali na kadidátky množstvo členov KSČ, takže sa to na vrcholných postoch v ČSSR komunistami len tak hemžilo - predsedom vlády ČR sa stal komunista Pithart a predsedom federálnej vlády komunista Čalfa. Takto prebehla handrová na najdôležitejších postoch.
Keď boli Mečiarove amnestie z roka 1998 na Ústavnom súde, predsedal mu Milan Čič (1993-2000). Môžme ďakovať opäť jeho "citu pre spravodlivosť", že boli v plnom rozsahu uznané za platné? Isté je iba to, že s dôsledkami amnestií zastupujúceho prezidenta Mečiara sa naša spoločnosť bude potýkať ešte dlho.
Po ukončení práce na ÚS sa ihneď stal podpredsedom strany Stred (Mjartan) - čím ukázal, ako vyzerá "nezávislý" a nadstranícky predseda ÚS. Zo strany Stred po doporučení(...!) v r. 2001 vystúpil a vo voľbách do VÚC kandidoval na predsedu VÚC za koalíciu HZDS/SMER/SDĽ/SOP/ZRS.
Dnes sa opäť naplno venuje politike. Podľa TV záberov sa zdá, že je pravou rukou prezidenta Gašparoviča. Gašparovičovi sa niet čo čudovať: sám roky ukazuje, že myslí a cíti komunisticky. Tí, čo volili opäť "menšie zlo", posunuli vlastne do popredia aj Čiča...
Skutočne nás na najdôležitejších postoch majú zastupovať ľudia, ktorí už desaťročia ukazujú, nakoľko dokážu byť rôzni v rôznych podmienkach? V 50. rokoch jestvovali komisie, ktoré vylučovali študentov z vysokých škôl v rámci tzv. triedneho boja. V jednej takej sedel aj Milan Čič. Signatár Charty 77 a odporca prednovembrového režimu p. Vladimír Pavlík mi k tomu poskytol dôkaz - kópiu zápisnice.
Ukážka 1. strany úprimného a kultúrneho jednania...
Neviete, kto boli - okrem Čiča - tí, čo vyhadzovali študentov pre ich "závadné" kádrové materiály?
Peter Colotka: 1969 - 1988 predseda vlády SSR, podpredseda vlády ČSSR, člen ÚV KSČ.
A čo mená Štefan Luby a Karol Plank...?
P. Pavlík mi taktiež poskytol kópie zo Socialistického súdnictva č.4/1970, kde Čič uverejnil článok, v ktorom zákony č. 231/1948 Zb. a č. 232/1948 Zb., podľa ktorých komunistickí zločinci v 50. rokoch obesili mnoho nevinných ľudí - včítane Milady Horákovej, označil za významný nástroj v boji s kontrarevolučnými živlami...! Zoscanované ich nájdete v III/III, spolu s ostatnými stranami zápisnice a Čičovým podpisom.
A čo na to povieme my - trpko sa pousmejeme a pôjdeme si odkrojiť ďalší chlieb s maslom a šunkou a s chuťou sa doň zahryzneme? Alebo radšej na toho, kto takto píše, zaútočime s poznámkou: mám rád takých bojovníkov za spravodlivosť 16 rokov po...!?
Som presvedčený, že niektorí z veľkého množstva statočných, schopných a minulým režimom nezaťažených ľudí, sa po tomto nebudú báť ukázať na zločincov, čo sedia na ústavných postoch alebo v samospráve. Lebo ak tak učiníme viacerí, ľudia spozornejú a začnú si dávať veci do súvisu. Začnú premýšľať nad vlastným zmyslom pre Spravodlivosť. A možno v ďalších voľbách nedajú komunistovi - v akejkoľvek strane dnes je! - svoj hlas.
Ak sa to podarí, slovo Spravodlivosť sa posunie bližšie smerom k tejto zemi.