Košice a prírodné zdroje

Predseda uviedol príklad z Rakúska, kde spaľujú drevný odpad, čo zabezpečuje teplo a el. energiu pre jedno mestečko. Následne v blízkosti vznikajú fabriky na výrobky z dreva, pričom odpad predávajú mestečku. Vyjadril názor, že mestské podniky v Košiciach by takto mohli získavať energiu, za ktorú teraz platia desiatky mil. Sk.

K téme drevný odpad a výroba tepla a energie bolo prizvaných 10 inštitúcií. Pred 7 členmi komisie (z 25-tich) debatu načala riaditeľka Bytového podniku mesta Košíc (BPMK) opisom problémov so zriadením kotolne na drevo pre malú časť mestských bytov. Posťažovala sa, že nevie zabezpečiť potrebné množstvo dreva - naviac s požadovanou výhrevnosťou. Mne to vyznelo tak, ze po postavení/napojení kotolne na byty v BPMK zistili, že nemajú čo dať do kotla.

Riaditeľ mestských lesov pán Tomaščík hovoril o stave, keď 15-20 000 ton/rok drevného odpadu po ťažbe - ktoré môžu ísť do štiepkovacieho stroja - zostáva v mestských lesoch. Do okruhu 50km nevie nájsť odberateľov. Vyjadril názor, že využitie drevnej štiepky vidí v malých odberateľoch tepla.

Riaditeľ Tepelného hospodárstva mesta (TEHO) upozornil, že celková spotreba mesta je 500MW a aj keby sa z drevnej štiepky vyrobila energia 5-7MW, je to zanedbateľné. Koordinátor energetickej časti Programu sociálneho a ekonomického rozvoja mesta Ing. Šulek pridal, že pre asi 80 000 bytov v Košiciach iba Tepláreň spáli 150 000 ton čierneho uhlia ročne.

Zastupujúci energetik mesta Ing. Vaľko sa dvakrát váhavo hlásil o slovo. Výsledok však bol, že k téme za temer 2 hodiny nepovedal nič. Úradník z regionálneho rozvoja - Ing. Falat - k téme spomenul toľkovzájomne nesúvisiacich viet, že som mal problém pochopiť, čo vlastnehovorí. Bol aj upozornený, aby hovoril k veci. Neskôr bol námestníkom primátora Čuňom (sem-tam chodí na komisiu, prišiel aj teraz) poverený koordinovaním aktivít mesta v tejto oblasti aj v súvislosti s fondami EÚ...

Po doplňujúcich otázkach na finančné zabezpečenie takého projektu, predseda Kravčík navrhol jednodňový výjazd do Rakúska s overením vecí na mieste. Spomenul, že projekt spolufinancovala EÚ a samotná výrobná jednotka stála 10 mil. Euro.

Tému voda z mestských lesov predniesol predseda Kravčik v súvislosti s kvalitou vody z Čermeľa (na okraji mesta, blízko ma svoj dom aj odpočívajúci Schuster). Pridal, že súčasný prietok 35l/s môže podľa odborníkov stúpnuť na 200l/s. Pani Boldová z Krajského úradu životného prostredia namietla, že dobre pozná lokalitu Čermeľa a zvýšenie odtoku vody by narušilo celý tamojší ekosystém.

V debate o vode boli spomenuté zaujímavosti - napr.:
- za roky 1990-2000 klesla spotreba vody v kraji o 22%
- voda patrí štátu a tak štátny Slovenský vodohospodársky podnik fakturuje vodu vodárňam
- zákonom je rozdelené vlastníctvo vody a vlastníctvo pozemku, kde vzniká (lesy). Naokolo v EÚ vodu vlastní ten, kto pozemok.

V svojom vystúpení som povedal, že si neviem predstaviť, ako mesto prinúti sprivatizované Vsl. vodárne a.s. - aj keď tam má 19% akcií - kupovať vodu z akejkoľvek investície mesta v tejto oblasti. Najprv by sme mali položiť otázku komisii Regionálneho rozvoja, či musí zostať monopol dodávky vody v meste alebo by sa našiel spôsob, ako rozdeliť súčasné Vsl. vodárne a.s. na viac vzájomne si konkurujúcich spoločností.

Pred 7 mesiacmi som po výzve predsedu, že nie je treba kritizovať neexistenciu rokovacieho poriadku, ale treba ho pripraviť, spísal jeho návrh. Žiaľ - opäť nebol v programe zasadania komisie. Spolusediaci vyjadrili počudovanie - radi by aspoň pár mesiacov pred voľbami 2006 radi rozhodovali hlasovaním. Obišli by sa tým otázky predsedu typu: "...je v tomto súhlas všetkých?" alebo "...je treba o tom hlasovať?".

Komisia tak ako už viackrát, ukončila rokovanie bez bodu rôzne. Tým však členovia strácajú možnosť prednášať návrhy od občanov. Rokovania sa tak stávajú prehliadkou tém, ktoré prináša predseda. Potom zabúdame rokovať o poplatkoch na komunálny odpad, o efektivite výdavkov na čistotu v lete aj v zime, kvalite vody a vzduchu v meste, atď.

Aj keď závery komisií mesta poslancov pri rokovaní k ničomu nezaväzujú, myslím, že by bolo treba formulovať postoje a tlačiť tak poslancov Košíc k hlasovaniu. Keď som verejne vyzval predsedu Kravčíka, aby povedal komisii VaŽP, ktoré z nami prerokovávaných bodov boli prednesené poslancom mesta a s akým výsledkom, rozčúlil sa s poznámkou, že on nepretržite pracuje a nič z toho nemá - iba kritiku.

Informoval som tajomníka komisie VaŽP o tomto mojom písaní s tým, aby to oznámil všetkým členom komisie. Majú teda možnosť v re pridať svoj pohľad na veci. Myslím, že tým získajú voliči v Košiciach lepší obrázok o tom, čo sa skutočne deje v samospráve.

Takto si totiž predstavujem demokraciu. Volič má mať pred voľbami dostatok podstatných informácií. Pomôže mu to pri rozhodovaní, koho v komunálnych voľbách 2006 poverí správou svojich vlastných peňazí.
-