KSČ utláčala robotníkov

Keďže sme mali obaja dosť času, rozhovoril sa. Ja som ho zasa rád počúval, lebo pri stolíku s petíciou sa dlho nik nezastavoval. V debate sa ukázalo, že pán ušiel z raja robotníckej triedy v Československu za lepším zárobkom a lepším životom. Povolaním inštalatér, pracoval v jednom z podnikov v Košiciach. V Austrálii najprv robil to isté ako pracovník jednej firmy, neskôr si založil svoju vlastnú živnosť. Ako sám s úsmevom povedal, so svojou prácou a životom je veľmi spokojný.

Po tomto sa mierne nadýchol a povedal: " Keď som bol tu pod komunistami, bol som sluhom. Tam som pánom." Trochu ma prekvapilo, že to skôr konštatoval, než by do toho vkladal nejaké emócie. Zanedlho sa so mnou rozlúčil. Obrátil tak naruby to, čo nám bolo roky vtĺkané do hláv: robotník je skutočným pánom v svojej krajine a pod vedením KSČ kráča k "svetlým zajtrajškom".

Obľúbenou frázou komunistov je, že umožnili naplno rozvinúť svoj um a schopnosti robotníckej triede, roľníkom a inteligencii. Opak je však pravdou. Z viacerých faktov je zrejmé, že robotník, ktorý robil v kapitalizme tú istú prácu ako v socializme, žil lepší život, mal viac možností oddýchnuť si a žiť život podľa svojich predstáv. O inteligencii škoda písať.

Nakoniec: počet utečencov do krajín, kde vládol "zahnívajúci kapitalizmus" a počet ľudí, ktorí utiekli z toho odporného systému smerom k "táboru socializmu a mieru" - napr. do Československa - hovorí za všetko.