KSČ = banda vrahov a zlodejov
Vstúpiť do KSČ začiatkom roka 1968 znamenalo vedieť, ako KSČ naložila so svojimi odporcami v 50. rokoch. Ako ich vraždila a mučila, ako im ukradla majetky, ako ich poslala na dlhé roky do Leopoldova alebo Jáchymova alebo ako zničila životy ich rodinným príslušníkom. Markovič - podľa vlastných slov - chcel príšerný režim zmeniť v niečo ľudskejšie... Tak preto sa pridal k bande vrahov, zlodejov a prenasledovateľov slobody, ktorí boli v plnej paľbe kritiky médií zverejňovaním svinstiev KSČ voči nevinným?
Výsledky zmeny režimu "zvnútra"
Markovič nevidí nič zlé na svojom členstve v KSČ - skôr pohŕda tými, ktorí nevstúpili do vtedajšej štátostrany, aby sa pokúsili zmeniť režim aktivitami "zvnútra". Celkom by ma zaujímalo, ako vtedy hlasoval na členských schôdzach - keď bolo treba poslať nejakého človeka pre jeho kritiku komunistického režimu z dobrého zamestnania k lopate. Alebo ako hlasoval, keď bolo treba poslať "vyššie" podpornú rezolúciu proti antisocialistickým narušiteľom pokojného života pracujúceho ľudu...Predpokladám, že do posledných chvíľ hlasoval ako všetci ostatní a nebyť roka 1989, dodnes perestrojkuje v rozhlase v relácii Pod pyramídou.
Umelci podporili KSČ pri potláčaní Slobody
ČSSR v r.1975 podpísala Helsinský dohovor, kde sa píše aj o slobode slova, názoru, slobode pohybu a zhromažďovania. Toto šikovne využilo 241 prvých signatárov Charty 77, keď vyzvali štátnych predstaviteľov aby splnili to, čo podpísali. Ako odpoveď (okrem teroru ŠtB) KSČ vyrobila tzv. Antichartu - kde Chartu 77 vykreslila ako text nepriateľov socializmu, ktorých najali a zaplatili západné diverzné centrály k rozvráteniu pevných základov socializmu pod vedením KSČ. Antichartu podpisovali stovky umelcov - medzi nimi: Milan Markovič , Stanislav Štepka, Július Satinský, Milan Lasica 2x, Boris Filan,...
Čo myslíte: nebolo treba práve vtedy ukázať, kto je "elita" národa a odmietnúť podpis?
Svoj podpis pod Antichartou Markovič popiera - dodáva však, že vtedy sa podpisovalo hocičo a nečudoval by sa, ak by "jeho podpis bol aj pod nesúhlasom so žatvou v južnom Tirolsku." Naviac dodáva, že vie, aké osobnosti vtedy podpisovali Antichartu a nebol by proti takej spoločnosti.
Dve tváre komunistu Markoviča
Markovič možno nebol presvedčený komunista. Na vlne "perestrojky" medzi riadkami satirou kritizoval režim. Presne tak isto režim kritizoval denník UV KSS Pravda, keď poukazoval na nekvalitnú výrobu.
V KSČ vydržal dokedy bolo treba. Sám hodnotí svoje členstvo v KSČ ako chybu, ktorú však bolo ťažko predvídať...(!) Tým, že v TV po r. 1993 mohutne zosmiešňoval komunistov, zatláčal do úzadia svoju kolaboráciu s komunistickým režimom. Áno - kolaboráciu, lebo každý, kto po r. 1970 zostal v KSČ, súhlasil s okupáciou ČSSR pre získanie osobných výhod.
Markovič je iba ďalší, ktorému sa podarilo vytvoriť zdanie, že komunisti sú v podstate fajn ľudia, ktorí svojim členstvom v KSČ tak "naoko" vlastne podkopávali režim. Podľa jeho slov nechodil na voľby a tak ani pasívne nepodporoval komunistický režim v ČSSR...
Kto je zodpovedný za 40 rokov komunistického útlaku?
Niekto by z toho mohol byť v rozpakoch: na koho vlastne platí zákon č.125/1996 o zločinnom a nemorálnom režime, ktorý vytvárala KSČ do roka 1989? Koho majú brať na zodpovednosť pozostalí obetí vrážd, postihnutí dlhoročným žalárom, dediči ukradnutých majetkov a tí, čo trpeli pod komunistickým jarmom?
Obávam sa, že všetkých, čo dodnes nechávajú na rozhodujúcich štátnych, ústavných a verejných postoch komunistov z KSČ. Jedno, či sedia na stoličke prezidenta alebo hovoria v mene verejnosti za verejnoprávnosť STV. Nadovšetku pochybnosť ale treba brať na zodpovednosť samotných členov KSČ!
Milan Markovič: iba smiešny komunista?
Keď v marci 1968 podpisoval Milan Markovič vstup do KSČ, veril v premenu komunistického režimu na niečo ľudskejšie. Za svoje otvorené názory na prepadnutie Československa v auguste 1968 bol podmienečne vylúčený zo strany. Nevedno ako potom získal opäť plné členstvo, je však celkom isté že nie tým, že si robil posmech z "Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po roku 1968".