Stretnutie piatok nov16 2007 o 16:00 uvádzal pracovník marketingu magistrátu mesta pán Ičo. Ako prvého vyzval povedať pár slov primátora Košíc.
Primátor Knapík pozdravil asi 70 prítomných - v značnej častipredstaviteľov mesta, starostov a poslancov. Nechcel sa zaoberať odkazom nov17,lebo to evokuje odkaz októbra a iné. Vyzval pripomenúť si tie momenty apostaviť sa na stranu demokracie a slobody. Vyzdvihol úlohu všetkých,čo prišli do mesta budovať ho. Udalosti nov17 znamenali šancu preKošice zaradiť sa medzi európske mestá.
Pokračoval vyzdvihnutím zodpovednosti jednotlivca za svoj osud.Povzbudil, že stojí za to namáhať sa. Po 18 rokoch sa podarilovybudovať a spoločným úsilím udržať základy demokracie. Zaželal, abyvnútorné svetlo presvedčenia ukazovalo nov17 ako trvalý míľnik.
Po pesničke pokračoval pán Lev Bukovský - účastník nov17 1989 na tribúnach a vysokoškolský učiteľ. Pripomenulaby sme nezabudli, že tu 40 rokov boli ostnaté drôty. A aby smenezabudli na boľševické pokusy v minulosti ani dnes.
Chartista pán Komar priblížil prenasledovanie seba a svojich blízkych eštebákmi. Opísal zadržanie v Prahe. Podľ a jeho slov nebyť nov17 - skončí v base.
Prizerajúci tvorili zhluk ľudí, ktorých sa celá vec akoby netýkala. Postávali bokom, akoby sa osvetlený priestor pred rečníkmi nepatrilo obsadiť. Tých asi 70 ľudí pôsobilo zahanbene a mdlo. Zriedka sa ozval potlesk alebo pochvalný výkrik. Pôsobili na mňa ako žiaci, čo sa snažia posadiť do poslednej lavice, aby na nich bolo vidieť čo najmenej.
Miro Ondruš - aktivista nov17 a neskôr poslanec NR SR. Povedal dve vety o ničom.
Daniel Liška - aktivista nov17. Ako jediný spomenul premiéra, ktorý si nov17 ani nevšimol. Kritizoval kradnutie vo veľkom. Spomenul čínske príslovie: keď ukradneš pár peňazí, odseknú ti ruku. Ak celú krajinu, urobia ťa cisárom. Uviedol, že obraz spoločnosti je nelichotivý.
Mesto deň neskôr štátny sviatok nov17 cítilo asi tak, ako iné dni novembra. Priestory pred Vedeckou knižnicou a Dolnou bránou boli okolo 17:00 prázdne a ľudia sa ponáhľali za svojimi vecami. Mestom organizovaná oslava zvrhnutia komunistickej moci na mňa pôsobila ako povinnosť, ktorú je dobré mať za sebou. Svedčí o tom aj slabá propagácia celej akcie.
Žiaľ - 18 rokov "po" už nepočuť o vyvodení zodpovednosti voči členom KSČ. Slovo komunista nezaznelo ani raz. O slove Spravodlivosťani nehovoriac. Počet ľudí a ich správanie sa na oslave štátneho sviatku vdruhom najväčšom meste Slovenska jasne hovorí o rozpakoch. Nepočuť fakty o počínaní komunistov dnes a ako je možné, že naďalej rozhodujú o smerovaní tejto krajiny. Ľudia nepociťujú vo svojom vnútri radosť zo zmeny režimu. Že sa im ajich deťom začalo dariť lepšie. Že máme slobody, o ktorých sa nám začias s KSČ na čele ani nesnívalo.
Smutný fakt o našej rezignácii, ľahostajnosti a nezodpovednosti.
Často počuť o rozčarovaní a strate ideálov zo 17. novembra 1989. No áno - ak ideálmi boli len tie videa a veže a podpultové Bon pari. Takým ľuďom sa ani ja nečudujem, že sú nespokojní. Myslím však že všetci tí, ktorí verili a veria v ideály Slobody a Spravodlivosti, že nov17 znamená prelom v ich životoch.
Dobre je však pripomenúť si počet jedných i druhých. Tých, ktorí ešte stále veria ideálom Slobody a Spravodlivosti - tých akoby ubúdalo.
-
