V r. 1989, keď ku nám prišla demokracia....

Demokracia ako proces

Demokraciu považujem za proces, nie jednorázový stav, ktorý k nám "príde" nezávisle na našom vedomí. Naviac je dobré rozlíšiť demokraciu inštitucionálnu vo forme zákonov a predpisov "zhora" a demokraciu, ktorá plynie smerom od slobodných ľudí ako výraz ich postojov k správe vecí verejných. Je tiež dobré rozlišovať medzi _atmosférou_ Slobody, ktorú vytvárajú zákony/predpisy a Slobodou, ktorú cítime vo svojom vnútri a žijeme ju. Nakoniec alebo v prvom rade(?): je potrebné zobrať do úvahy, že z ľudí v tejto zemi, zvyknutých na 40 rokov komunistickej neslobody a pasivity _ktorá mnohým vyhovovala_, z ľudí dvoch tvárí/názorov a ľudí zvyknutých na heslo: kto nekradne, okráda svoju rodinu - tak z takých sa nestanú z roka na rok slobodní občania.

Ešte ani Spravodlivosť, nieto demokracia...

Sami cítime, či je rozdiel medzi spravodlivosťou inštitucionálnou - tak ako ju formujú zákony, sudcovia/prokurátori a policajti - a Spravodlivosťou ako ju cítime my sami. Som presvedčený, že do tejto krajiny ešte nezavítala ani Spravodlivosť, nieto demokracia. Voči komunistom ešte nebola vyvodená zodpovednosť za zločiny napáchané na konkrétnych ľuďoch. Nebola voči nim vyvodená zodpovednosť za morálnu a duševnú devastáciu ľudí. Naproti tomu je z ich úst stále počuť, že sa nemajú za čo hanbiť, ani za čo červenať.

Skutočne si niekto myslí, že toto je pôda pre trvale udržateľný rozvoj? Nie je to skôr pôda pre istú formu recidívy neslobody, ktorú sme mohli zažiť v komunistickom aj gardistickom obleku - a na ktorú s nostalgiou spomína nie bezvýznamné % našich spoluobčanov?

Bez Spravodlivosti niet Slobody, bez nej demokracie a prosperity

Dnes a denne sme svedkami, ako sa úsilie politickej scény sústreďuje na dosiahnutie čo najlepších výsledkov ekonomiky. Žiaľ, iba málo pozornosti je venované základným princípom Spravodlivosti. Pod štátnymi znakmi SR a v štátom kontrolovaných firmách sedia a rozhodujú "preverené" stranícke kádre z čias KSČ (jedno, v akej politickej strane dnes su!), členovia ozbrojenej päste KSČ - Ľudových milícií aj členovia tajnej komunistickej polície ŠtB. Naše deti učia "odborníci" komunisti na všetkých stupňoch škôl - preto aj 16 rokov "po" počuť hlasné sťažnosti, že školy nevychovávajú slobodných ľudí.

26. novembra 2005 budú voľby do VÚC

Najčastejšia reakcia na slová ako vyššie je, že to malo odznievať roky predtým a dnes je už neskoro. Ja si naopak myslím, že nikdy nie je neskoro hovoriť o potrebe eliminovať komunistov z verejného života. Výsledky 40-tich rokov devastácie krajiny, ľudí a ich myslenia, totiž z komunistov robia tých, ktorých by sme od riadenia štátu/samosprávy mali držať tak ďaleko, ako držíme zápalky od detí. Konajme preto tak, aby sme raz neboli prekvapení z plameňov.