Váha jedného hlasu

Častokrát mi výraz tváre človeka odhodlaného potrestať politikov neúčasťou vo voľbách - zrejme aj tých do NR SR - privolá otázku. Chcem sa ich spýtať, čo oni sami urobili pre to aby tým, čo ich volili naposledy - aby sa ich spýtali na konkrétne výsledky ich práce z volebného programu. Nestačím. Dvere sú už pribuchnuté a ja tam stojím s pocitom, že tým potrestaným politikom som vlastne ja sám - aj keď sa mi zatiaľ nepodarilo stať sa ani miestnym poslancom.

Iní ľudia sa s podtónom márnosti pýtajú: načo pôjdem voliť, keď sa aj tak nič nezmení? Ešte som nebol v tak mizernej nálade, aby som im odvetil: skutočne si myslíte, že váš hlas má mať inú silu, než hlas vášho suseda alebo kolegu/známeho/neznámeho? Máte pocit, že vaša predstava o politike je natoľko výnimočná a hodná presadenia, že by váš hlas mal mať väčšiu váhu?

Namiesto toho vždy odpovedám: vy osobne predsa nemôžte urobiť viac, než dokážete vlastnými silami. Nedokážete zmeniť zákony ani pomery v NR SR. Ja keď som bol zhnusený stavom politiky v roku 1999, vstal som od TV a začal sa politike venovať aktívne. Svojou snahou robím službu sám sebe - môžem sa totiž pozrieť do zrkadla s pocitom, že robím to, čo je v mojich silách.

A to urobte aj vy - vo vašich silách totiž popri každodennej starostlivosti o seba/deti/rodinu je zdvihnúť sa a ísť voliť. To je vaša reálna možnosť ovplyvniť - aktívne ovplyvniť - politiku v tejto krajine. Váš hlas má váhu stotonového žeriavu - ale iba pre vás. Lebo iba vy osobne rozhodnete, ktorý z kandidátov na poslanca NR SR najviac spĺňa vaše predstavy o správe vašich vlastných peňazí. Ani jeden z politikov totiž do NR SR nedonesie svoje vlastné peniaze a nezačne o nich hlasovať, kde a koľko z nich dá. Poslanci - aj v NR SR - totiž hlasujú VŽDY IBA O VAŠICH PENIAZOCH.

Voľby nemajú znamenať odmenu pre kandidátov populárnej strany. Voľby nemajú znamenať výber podľa emotívneho hesla. Majú byť poverením s následnou kontrolou, nakoľko sa predvolebné sľuby stávajú realitou. Je to vaša zodpovednosť, koho zvolíte. Ak ste niekedy zvolili kandidáta, ktorý nesplnil sľuby - je to vaša chyba a vaša zodpovednosť. Vy ste sa pomýlili.

Ak sa rozhodnete nejsť k voľbám - je to vaše právo. Ak v tom čase približne 20-tich minút urobíte nejakú užitočnú vec pre seba - majte 4 roky spokojný pocit. Osobne si však myslím, že mať 4 roky dobrý pocit z toho, že ste dokázali vybrať a poveriť (zvoliť) toho, kto bude PODĽA VÁS najefektívnejšie spravovať verejné peniaze - môže byť omnoho lepší. Ak takého nenájdete - choďte a vhoďte prázdnu obálku. Skoncujme s menším zlom - stálo nás príliš veľa.

Získate tak aj pocit spolunáležitosti. Budete spoluúčastníkom procesu zvaný demokracia . Vtedy nezáleží na tom, či ste sa rozhodli pre kandidáta strany s 0.2% preferenciami alebo s preferenciami 35%. Záleží iba na tom, že si budete môcť každé ráno 4 roky hovoriť: ja som bol/a medzi tými, čo svojou kvapkou prispeli k zvlhčeniu korienkov demokracie v tejto krajine. A ten pocit vám nik nezoberie.

V roku 1989 sa mnohí začali tešiť z demokrackých zmien. Mnohí nie - boli spokojní so stavom. Predstavy mnohých za 17 rokov celkom iste neboli naplnené. Jednou z foriem nespokojnosti je aj rozhodnutie nejsť k voľbám. Mnohým totiž po 40 rokoch života v komunistickom Československu, kedy voliť šli a mali sa "dobre" nevyhovuje, že dnes voliť idú a dobre sa nemajú. V ich hlavách to nejde dokopy .

V roku 1989 bolo jasné, že z ľudí 40 rokov násilím privyknutých ohýbať chrbát pod panstvom KSČ, privyknutých mať dve tváre a riadiť sa heslom: kto nekradne, okráda svoju rodinu - z takých sa nestanú zo dňa na deň demokrati. Žiaľ - značnému množstvu zjavne nestačí ani 17 rokov. Aj preto taký vysoký počet ľudí nechodí voliť.

Váha jedného hlasu kolíše od váhy semienka púpavy vznášajúceho sa nad lúkou, po váhu žeriavu nesúceho rozžeravenú oceľ. Záleží iba na každom z nás, pre ktorú váhu sa rozhodneme my sami.