Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/2011/ES o nekalých obchodných praktikách bola do slovenského zákona zapracovaná v roku 2007. Uplynulo teda už 10 rokov, odkedy si majú ministerstvo pôdohospodárstva a Štátna veterinárna a potravinová správa SR kvalitu potravín všímať. Zaujímalo ma, koľko za ten čas urobili kontrol. Nielen mňa to zajímalo.
Poslanec EP a tieňový spravodajca v otázkach duálnej kvality potravín Richard Sulík zaslal Európskej komisii niekoľko jednoduchých otázok:
1. Ktorý štátny orgán na presadzovanie smernice 2005/29/ES bol notifikovaný Komisii v prípade potravín v Slovenskej republike?
2. Má Komisia vedomosť o tom, koľko prípadov tento notifikovaný orgán v súvislosti so smernicou riešil, respektíve, či má osobitnú metodológiu na riešenie takýchto podaní?
3. Je v súlade so smernicou 2005/29/ES, ak v prípade SR neexistujú dostupné informácie, ako sa môže spotrebiteľ na štátne orgány obrátiť s podozrením na nekalú praktiku v oblasti potravín?
Komisia odpovedala, že kvalitu potravín má kontrolovať Štátna veterinárna a potravinová správa. No Komisia nemá informácie o tom, koľko prípadov príslušné orgány riešili v súvislosti so smernicou a dokonca nie je ani žiadna špecifická metodika na zhromažďovanie týchto informácií. Na poslednú otázku Komisia odpovedala, že členské štáty majú povinnosť stanoviť primerané a účinné prostriedky na boj proti nekalým obchodným praktikám. Jednotlivé krajiny majú teda prijať predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám, iniciovať právne opatrenia zamerané proti takýmto nekalým praktikám a/alebo predložiť vec správnemu orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o sťažnostiach alebo dať podnet na začatie príslušného súdneho konania.
Toľko informácia z Bruselu a teória. Prax na Slovensku je taká, že Štátna veterinárna a potravinová správa má na svojej webovej stránke uvedené, že kontroly zamerané na ochranu spotrebiteľa, napríklad pri predaji potravín vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia . Tá tiež rieši „zákaz nekalých obchodných praktík“.
No a Slovenská obchodná inšpekcia má na svojej webovej stránke uvedené, že SOI NIE JE oprávnená riešiť: Podania a dopyty, týkajúce sa kvality a zdravotnej bezpečnosti potravinárskych, poľnohospodárskych a tabakových výrobkov či nekalých obchodných praktík pri ich predaji. Príslušným orgánom dozoru je Štátna veterinárna a potravinová správa a jej regionálne zložky.
Jedna organizácia ukazuje prstom na druhú. A kto robí kontroly toho, ako sa u nás predáva a čo kupujeme? Nuž, hádajme. A ministerstvo a Štátna veterinárna a potravinová správa v pozadí ticho čušia a tvária sa, že nevedia „vo-co-go“, resp. po slovensky „o čo ide“. Ale hlavne, že do sveta hlásia ako veľmi chránia spotrebiteľa.