Kde je v poľnohospodárstve zakopaný pes?

Písmo: A- | A+

Človek nemusí mať ani vysokú školu ani nemusí byť najmúdrejší na svete, aby pochopil, kde je poľnohospodárstve zakopaný pes. V podstate nielen v poľnohospodárstve. Jednoducho všade, na každom kroku.

Ak chcete byť poľnohospodárom, lesníkom, ak chcete stavať rodinný dom alebo diaľnicu - na Slovensku je najväčším problémom nevysporiadaná pôda. Slovensko asi ako jediný štát z bývalého východného socialistického bloku do dnešného dňa nevysporiadalo vlastnícke vzťahy k pôde. A to napriek tomu, že po nežnej revolúcii v roku 1989 pozemky vrátil. De jure. De facto do dnešného dňa nie. Prečo? Jednoduché. Zoberiem jeden príklad. Ak štát v roku 1948 pri znárodňovaní zobral farmárovi majetky a pôdu, ktorú vlastnil v 1/1 a ten farmár už v roku 1989 nežil, štát pôdu vrátil jeho deťom. Ak ich mal štyri, čo bolo bežné a ak už dve deti zomreli, čo bola tiež realita života, do rodiny sa pôda už nevrátila vo vlastníctve 1/1, ale bola rozdelená všetkým dedičom. Ak nežijúce deti mali manželky a dve deti, vlastníctvo sa delí medzi 8 spoluvlastníkov. A tu sa začal problém, ktorý sa do dnešného dňa nielenže nevyriešil, ale naopak znásobil.

Slovensko má zo všetkých členských štátov EÚ najviac rozdrobenú pôdu. V roku 2017 vlastnilo poľnohospodárske a lesné pozemky mimo zastavaných území obcí a miest v Slovenskej republike 4,4 miliónov ľudí. Priemerná poľnohospodárska parcela na Slovensku mala výmeru len pol hektára, jednu parcelu vlastnilo v priemere až 12 osôb a celkovo existovalo takmer 99 miliónov vlastníckych vzťahov k pôde.

Rozdrobená pôda má negatívne dopady na trh s pôdou, na poľnohospodárstvo napríklad cez prenájom pôdy. Spoluvlastnícky podiel je náročný. Ako spoluvlastník 1/12 nemôžem vojsť na pozemok, vymerať si 1/12 a hospodáriť na ňom. Rovnako si nemôžem dovoliť 1/12 predať. Moje vlastníctvo podielu 1/12 parcely sa vzťahuje totiž na celú parcelu. A preto tvrdím, že štát pôdu vrátil len de jure, ale nie de facto. Ak aj vlastním poľnohospodársku pôdu vo výmere 5 hektárov, nie je mi to nič platné, pokiaľ ju nevlastním v celosti, ale len v menšinových spoluvlastníckych podieloch. Samozrejme, oponenti mi odporučia ustanovenie § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Ten hovorí, že nájomca je povinný s vlastníkom uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Skvelé. Je tu však veľké ALE. „Ale“ znamená, že ak mi napríklad poľnohospodárske družstvo vymeria tých mojich 5 hektárov na prístupnom mieste a ja sa o pôdu budem patrične starať, po piatich rokov sa mi pokojne môže stať, že to isté družstvo mi vymeria 5 hektárov pôdy na inom prístupnom mieste. A opäť sa budem o pôdu patrične starať a o päť rokov ma opäť presunie inde. Zdá sa to niekomu nenormálne? Mne nie. Žiaľ, toto je realita. Akú má mať poľnohospodár motiváciu a chuť obhospodarovať poľnohospodársku pôdu so starostlivosťou väčšou ako mu ukladá zákon? Žiadnu. Čo môže poľnohospodár na takto vyčlenenom pozemku budovať? Nič. Napriek tomu, že tých 5 ha reálne niekde v blízkom okolí reálne vlastní.

Veľké množstvo vlastníckych vzťahov spolu s nejednoznačnou evidenciou pozemkov znižujú transparentnosť vo vlastníckych právach. Záznamy vlastníctva pozemkov nie sú v súlade s katastrálnou mapou, navyše sa po vstupe do EÚ za účelom poberania dotácií na poľnohospodársku pôdu vytvorila úplne odlišná evidencia pozemkov prostredníctvom LPIS (land-parcel indentification system).

Rozdrobenosť pôdy a nejasné vlastnícke práva k nej znižujú účinnosť poľnohospodárskej politiky pri dosahovaní cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky. Táto situácia zároveň vytvára priestor pre konflikty pri využívaní pozemkov, ako aj pri poberaní priamych platieb a platieb z Programu rozvoja vidieka.

Čo sa s tým dá robiť?

Jediným spravodlivým riešením sú pozemkové úpravy. Za 32 rokov sa však pozemkové úpravy vykonali len na 12 percentách katastrálnych území, teda z približne 3 500 katastrálnych území na približne 420 katastrálnych územiach. Každému by už teraz mohlo byť jasné, prečo sa na slovenských poliach pestuje predovšetkým obilie, slnečnica, repka, kukurica. Slovenské poľnohospodárstvo by už dávno mohlo byť na oveľa vyššej úrovni. Problémom nedostupnosti k poľnohospodárskej pôde čelia najmä novovznikajúce farmy a mladí farmári.

Ďalšími cieľmi pozemkových úprav je odstránenie nedostatkov v evidencii pozemkov a právnych vzťahov k nim, redukcia počtu spoluvlastníkov na jednu parcelu, vyriešenie prístupu vlastníkov ku svojim pozemkom a vytvorenie optimálnych podmienok pre hospodárenie na pôde a rozvoj trhu s pôdou.

Vykonávanie pozemkových úprav by však zároveň malo byť podmienené zmenou legislatívy, ktorá by výraznejšie obmedzila drobenie pôdy. Pretože aj po vykonaní pozemkových úprav môže proces fragmentácie pôdy pokračovať, keďže pri dedení sa pôda delí. Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v súčasnosti do určitej miery rozdrobovanie obmedzuje tým, že mimo zastavaného územia obce nemôže vzniknúť pri dedení poľnohospodársky pozemok menší ako 0,2 ha. Zároveň je nadobúdateľ povinný za poľnohospodárske pozemky menšie ako 2 ha vzniknuté rozdelením, platiť odvod vo výške 10 alebo 20 % z hodnoty pôdy v závislosti od veľkosti pozemku. Tieto pravidlá sa vzťahujú aj na vznik spoluvlastníckych podielov.

Okrem pozemkových úprav by sme poľnohospodárom mohli pomôcť aj inak. Navrhované opatrenia je potrebné prediskutovať, ale uvádzam ich ako príklad. Existujú reálne možnosti, ktorými by sa dali urýchliť pozemkové úpravy a práca na poľnohospodárskej pôde, pretože ak by mali ostať veci pri starom, ďalších 30 rokov ničnerobenia je veľmi dlhých.

1.       Zavedenie finančných nástrojov určených na zakúpenie pôdy, napríklad zavedením zvýhodneného úroku.

2.       Novela Občianskeho zákonníka zavedením vecného bremena stavby, čím by sa mohli konečne začať budovať aj na cudzích pozemkoch vodozádržné opatrenia, zavlažovania alebo aj remízky. Pri tomto opatrení by sme museli určiť zoznam stavieb, ktoré by z dôvodu zvyšovania kvality pôdy boli povolené.

3.       Odpredaj spoluvlastníckych podielov pôdy štátu Slovenskému pozemkovému fondu (SPF), ktorý by takto získanú pôdu dal do prenájmu prednostne mladým poľnohospodárom. SPF by však mal všetky svoje procesy stransparentniť a zaviesť správne lehoty pri rozhodovacích procesoch. Rovnako by mal prejsť zmenou tak, aby podliehal kontrole nielen NKÚ.

4.       Vlastníctvo zaväzuje, aj vlastníctvo k pôde. Preto je potrebné, aby sa štát vysporiadal aj s nezistenými vlastníkmi. Je veľa dobrovoľných nezistených vlastníkov, ktorým súčasný stav vyhovuje. Je potrebné prijať také opatrenia, aby sa vlastníci k pôde prihlásili.

Prečo toto všetko? Preto, že mi po chrbte behajú zimomriavky, keď si uvedomím, že aj sto rokov od momentu, keď niekomu vzali pôdu, je pre vlastníka nedostupná. Aj keby sme začali hneď, počítajme spolu: 1948 znárodnenie, 1989 vrátenie pozemkov de jure, v roku 2021 vykonané pozemkové úpravy len na 420 katastrálnych územiach, ďalších optimistických 30 rokov na dokončenie pozemkových úprav. Spolu je to dokonca až 103 rokov.

Skryť Zatvoriť reklamu