Vývoj vojny na Ukrajine ukazuje nielen to, kto vedie spravodlivú vojnu a má aj navrch, ale aj kto útočí a bezdôvodne zabíja civilné obyvateľstvo. Táto vojna má jasne pomenovateľného agresora, ktorým je Vladimír Putin a „jeho“ Rusko. V tomto vopred prehranom boji sa Putin neštíti žiadnych praktík.
Celý tento vojenský nezmysel má však oveľa širší rozmer. Je absolútne neprijateľné ba až ohavné, že Putin si urobil živý štít doslova zo všetkých ľudí na Zemi. Ukrajina je totiž obilnicou sveta, čo v praxi znamená, že svojím obilím zásobuje doslova všetky kúty sveta. Bez ukrajinského obilia by nastal hlad či už v Afrike alebo na Blízkom východe. Aby sa v tomto smere zabránilo hladomoru či nepokoju vo svete, Turecko významnou mierou prispelo k podpísaniu mierovej dohody na otvorenie koridorov z ukrajinských prístavov, aby sa mohli zásoby obilia vyviezť do sveta. Putin a „jeho“ Rusko však opäť začali vydierať zvyšok sveta. Nákladnú dopravu v ukrajinských prístavoch opäť zablokovali, pretože pochopili význam exportu obilia z Ukrajiny do sveta, čo sa musí čím skôr zmariť. Ak bude blokovanie vývozu z prístavov dlhodobo pretrvávať, vývoz bude treba určite riešiť cez pozemné koridory. Významnou mierou by sa to mohlo odzrkadliť nielen na raste cien potravín, ale aj na ďalšom svetovom vývoji. Existuje totiž vysoká pravdepodobnosť, že vyhladovaní obyvatelia sa opäť vydajú do sveta. Možno aj na Slovensko.
Zablokovanie vývozu obilia našťastie na Európu a ani na Slovensko veľký vplyv nemá, keďže sme v produkcii obilia sebestační. Pritom na potravinárske účely je potrebných len približne 10 percent ročnej produkcie obilia na Slovensku. To je výborná správa. Ľudia na Slovensku, ale ani v Európe, sa nemusia obávať, že nebude dostatok obilia. Ak by však zostal vývoz obilia z Ukrajiny zablokovaný, obavy môžeme mať najmä z migrantov. A tu sa teda otvára druhý rozmer, pretože v Afrike či na Blízkom východe v produkcii obilia sebestační nie sú. Toto je už úloha jednotlivých štátov, ako sa vysporiadať s potenciálnou migráciou. Mechanizmy na úrovni Európskej únie určite existujú, avšak tu ich nebudem riešiť.
Opatrenia rezortu pôdohospodárstva žiadnym spôsobom nepomôžu tomu, aby bol tento vývoj situácie nejakým spôsobom zvrátený. Jedno z nich zavádza zákon o potravinách, ktorý určuje povinnosť nahlasovať ministerstvu stavy zásob a zámer vyviezť obilie. Netreba dlho rozmýšľať, aby sme prišli na to, že je to len ďalšia zbytočná buzerácia podnikateľov. Zavádza totiž novú nezmyselnú administratívnu povinnosť, ktorú treba čo najskôr zrušiť. Čo je však už úplne nelogické, povinnosť nahlasovať stav zásob je zákonom určená aj pre spracovateľov a obchod, teda stav zásob múky v kilových vrecúškach (!). Zrušenie povinnosti elektronicky nahlasovať ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka množstvo svojich skladových zásob určených komodít a zámer ju vyviezť do iného členského štátu alebo do tretej krajiny pre spracovateľov a maloobchod predkladám na novembrovú schôdzu Národnej rady SR. Nezmyselnú byrokraciu je treba zastaviť. Pretože jednu maličkosť zvládnuť možno vieme, ale tisíc zabije aj slona.
