Koľko stojí paradajka?

Toľko, koľko práce do nej vložíme. Znie to možno príliš jednoducho.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ale... Keďže na Slovensku práca na poli nie je lacná, tak tie naše na pulte vychádzajú viac ako paradajky zo Španielska. 

Nie je to tak dávno, keď mnoho slovenských študentov, ale aj iných ľudí zo Slovenska na jar vycestovalo do zahraničia, aby si privyrobilo zberom jahôd a následne ďalších plodov. Na Slovensku zber úrody nepatrí medzi atraktívne na zárobok. 

Vysoké odvody štátu zo zarobených peňazí odrátajú z výplaty toľko, že práca na jahodovom poli sa stáva zárobkovo neatraktívna. A tak namiesto toho, aby jahody skončili v konzervárni a spracovali sa na lekvár, kompót alebo sa lyofilizovali (po slovensky vysušili mrazom), tak poľnohospodári otvárajú „brány“ samozberateľom, aby aspoň niečo zarobili a jahody nepestovali len tak pre „zábavu“ so stratou. Cestovanie za lepším zárobkom za zber úrody bolo prerušené pandémiou COVID. Nie veľmi sa to však prejavilo na záujme o zber úrody na Slovensku. Je to pochopiteľné, pretože každý chce dostať za vykonanú prácu aj patričnú odmenu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je dôvod, prečo sme sa zaviazali v programovom vyhlásení vlády zaviesť inštitút sezónnej práce, ktorého podstatou je zníženie odvodov na obmedzený počet hodín, ale tak, aby zárobok bol pre ľudí motivačný. Zníženie odvodov pre sezónnu prácu na začiatku pocíti štátny rozpočet, vyššia zamestnanosť v sezónnom zamestnávaní začiatočný úbytok príjmu do štátneho rozpočtu vykompenzuje a príjem štátnej pokladnice zlepší, pričom bude mať pozitívny dopad na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva. Sezónnu zamestnanci pozberajú ovocie a zeleninu, ktorú následne promptne pomôžu sezónni zamestnanci spracovať v potravinárskych prevádzkach. Ľudia si slušne zarobia a naši poľnohospodári a potravinári zlepšia tvorbu pridanej hodnoty a rozvoj agropotravinárskeho sektora.  

SkryťVypnúť reklamu

Ak si uvedomíme, že zamestnanie počas sezóny, keď sa má zbierať ovocie a zelenina alebo keď sa majú vysádzať sadenice v lese trvá reálne polovicu roka, tak bolo potrebné počet hodín navýšiť tak, aby odrážal realitu. V poľnohospodárstve a potravinárstve reálne nie je dosť zamestnancov, a veľa tých, ktorí aj vidia v tomto odvetví svoju realizáciu a budúcnosť, odídu radšej do zahraničia za lepším ohodnotením. Preto bolo potrebné okrem hodín, rozšíriť aj okruh činností, a to aj na spracovanie poľnohospodárskych surovín. V reálnom živote sa totiž môže stať, že ak my posilníme jeden článok na úkor druhého, vystavujeme sa riziku, že dopestované suroviny skončia v lepšom prípade v zahraničí, v horšom prípade v obchode. 

SkryťVypnúť reklamu

To, že ide o prácu príležitostnú, je dané sezónnosťou prác v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Prírode skrátka nerozkážeme, pšenica dozrieva začiatkom leta, ovocie a hrozno koncom leta, tak to bolo aj bude vždy. A na to nadväzuje proces spracovania v potravinárstve. Pre zamestnávateľov v týchto odvetviach je neekonomické zamestnávať zamestnancov na pracovné zmluvy na dobu neurčitú, v mimosezónnom období skrátka pre nich nemajú prácu. 

Zdôvodnenie, prečo by mal byť rozsah práce pri sezónnych prácach až 1040 hodín ročne, je dané práve sezónnosťou vykonávanej činnosti a pomerne úzkou špecifikáciou odvetví a prác, pri ktorých sa tieto sezónne práce budú môcť vykonávať - poľnohospodárstvo, potravinárstvo. 

SkryťVypnúť reklamu

Všeobecne je známe, že zamestnávanie v riadnych pracovných pomeroch je v týchto odvetviach problematické. Zamestnancov je nedostatok, zamestnávatelia sú pod tlakom trhu tlačení do čo najnižších nákladov pri produkcií resp. výrobe. 

Pritom aj v kontexte súčasnej situácie - vojna na Ukrajine, sankcie voči Rusku, rast cien potravín a komodít, je nesmierne dôležité, aby Slovensko bolo sebestačné v oblasti poľnohospodárstva a v potravinárstve. Čo je však rovnako dôležité v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, sú odídenci z Ukrajiny na Slovensko, ktorí potrebujú peniaze na zabezpečenie živobytia. A aj sezónne práce môžu byť pre nich alternatívou. 

A presne tomu pomôže aj určitá liberalizácia a možnosť pružnejších pracovnoprávnych vzťahov, spolu so znížením odvodov, podľa predloženého návrhu. 

Možno by mohol byť naviac prijatý kompromis, že pri dohodách na sezónnu prácu by mali títo zamestnanci určité práva naviac oproti klasickým dohodám. Napríklad právo na alikvotnú časť dovolenky, právo na platené prekážky na strane zamestnanca - návšteva lekára… 

Nielenže pomôžeme ľuďom k lepšiemu zárobku, ale pomôžeme poľnohospodárom a potravinárom zlepšiť ich konkurencieschopnosť na pultoch rovnakým produktom dovezeným zo zahraničia.

Jarmila Halgasova

Jarmila Halgasova

Bloger 
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  20x

Ochrancovia prírody budúcim generáciám zriadili pre zanikajúce formy života aspoň skanzeny a rezervácie. Naše vlády spoločne a cieľavedome likvidujú slovenské potravinárstvo tváriac sa, že pre budúce generácie robia to najlepšie čo vedia ... a ani ten skanzen mu nezriadili. Ako životný optimista, stále verím, že zo Slovenska nebude odkladisko nekvality a druhotriedneho tovaru, ale zdroj kvalitných domácich potravín. Po štúdiu na Chemicko-technologickej fakulte som sa profesionálne venovala potravinárskej výrobe. Skúsenosti som čerpala aj pri úradnej kontrole potravín, na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri tvorbe legislatívy a zastupovaní Slovenska v Bruseli a ako riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. V súčasnosti pôsobím ako teamleaderka pre pôdohospodárstvo SaS.Kontakty:+421 905 922 105halgasova.jarmila@gmail.comKandidátka do NR SR za stranu SaS č. 11 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
SkryťZatvoriť reklamu