reklama

Komu by mala patriť poľnohospodárska pôda?

Pôda patrí tomu, kto ju obrába, vyslovil svoj názor ex minister pôdohospodárstva Koncoš. Jeho názoru sa nečudujem, keďže bol predstaviteľom Strany demokratickej ľavice, ktorá nahradila po roku 1989 KSČ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vracať sa dnes, keď občanom Slovenska dlhujeme vrátenie pozemkov, do čias pred rokom 1989, mne pripadá absurdné. Napriek tomu, že táto vládna koalícia vo svojom programovom vyhlásení deklaruje, že bude chrániť pôdu pred špekulantmi. Za tridsať rokov sa na Slovensku pozemkové úpravy vykonali z celkového počtu 3 559 katastrálnych území len na 12 percentách. Rozdrobenosť pôdy je obrovská. Jednu parcelu vlastní v priemere 12 osôb a jeden vlastník disponuje spoluvlastníckymi podielmi v priemere k 23 parcelám. Fragmentácia okrem iného zamedzuje správnemu fungovaniu trhu s pôdou. Slovensko tak má jednu z najnižších cien pôdy v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre rozdrobenosť pôdy je viac ako 90 percent poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej v nájme. O nejakej diverzifikácii poľnohospodárskej výroby nemôžme hovoriť. Tá závisí nielen od jasne zacielenej podpory, ale najmä od usporiadaných vlastníckych práv k pôde.

Revízia výdavkov v poľnohospodárstve z dielne Útvaru hodnoty za peniaze konštatuje, že Slovensko má najviac regulovanú legislatívu v oblasti nadobúdania poľnohospodárskej pôdy. Zároveň navrhuje zrušiť pravidlá pre nadobudnutie pôdy, ktoré uprednostňujú záujemcov s predošlými aktivitami v poľnohospodárstve alebo poľnohospodárom s pôsobením v určitej lokalite, odporúča zverejňovať obvyklú výšku nájomného pôdy podľa využitia v mapovej a tabuľkovej podobe vhodnej na ďalšie spracovanie za každé katastrálne územie a navrhuje zverejniť centrálny register fyzických a právnických osôb užívajúcich pôdu, čo sprehľadní nájomné vzťahy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ministerstvo sa však v rozpore so všetkými demokratickými princípmi rozhodlo ísť cestou režimu nezlučiteľného s ponovembrovým vývojom a chce raziť cestu zákazu nadobúdania vlastníctva a predkupného práva štátu na poľnohospodársku pôdu.

Zákaz nadobúdania vlastníctva

Keďže právo nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku nie je obsahom vlastníckeho práva chráneného Ústavou Slovenskej republiky, otvára sa tým možnosť ustanoviť určitú reguláciu nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku ako aj tzv. subjektívne limity, ktoré priamo regulujú mobilitu vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov a nepriamo aj distribúciu ich vlastníctva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Rezort pôdohospodárstva nijakým spôsobom neodôvodňuje súlad navrhovaného znenia s ústavou, keďže uznáva, že právo nadobudnúť majetok je súčasťou zmluvnej slobody, do ktorej nemôže štát vstúpiť kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov.

Obmedzenie nadobúdania vlastníckeho práva pri poľnohospodárskej pôde je fakticky štátnou reguláciou nadobúdania vlastníctva. Aj v zahraničí možno nájsť rôzne systémy fungovania trhu s poľnohospodárskou pôdou, predkladateľ však analýzu stavu v členských štátoch EÚ neponúkol. Uspokojil sa so štátnymi dirigizmom, bez odôvodnenia naliehavosti potreby práve navrhovaným spôsobom regulovať nadobúdanie vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde. Nedozvieme sa, z akých faktov a analýz rezort vychádzal, keď kvantifikoval zákaz nadobúdania poľnohospodársky pozemok do vlastníctva, ak celková výmera poľnohospodárskych pozemkov v Slovenskej republike v jej vlastníctve presiahne 300 ha pri fyzickej osobe a 1200 ha pri právnickej osobe. Treba si však uvedomiť, že veľkosť podniku nezávisí od právnej formy, máme aj také mikropodniky a malé podniky, ktoré sú obchodnými spoločnosťami, ale aj takých SHR, ktorí sú strednými podnikmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nadôvažok, predkladateľ nedokázal obmedziť nadobúdanie vlastníctva napr. dedením, takže obmedzenie na 300 ha a 1200 ha je obmedzením, ktoré sa dotýka len niektorých subjektov, nie všetkých na trhu s poľnohospodárskou pôdou.

Čo je ešte paradoxnejšie, predkladateľ nedokázal urobiť pozemkovú reformu, aké republika vykonala v historických obdobiach, ale konzervuje stav, keď vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy má v rukách niekoľko málo subjektov, ktorých výmera vlastnej poľnohospodárskej pôdy vysoko presahuje navrhované zákonom navrhované obmedzenie.

Predkladateľ tvrdí, že návrh ma pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zjavne sa však mýli, pretože, ako vyplýva z návrhu zákona, ide o zavedenie trhových obmedzení aj pre poľnohospodárske podniky bez ohľadu na právnu formu, naviac diferencované, nielen pre vlastníkov nevykonávajúcich poľnohospodársku výrobu. Dochádza tak k deformácii podnikateľského prostredia, na jednej strane k obmedzeniu práv určitej časti účastníkov trhu a na druhej strane k zvýhodňovaniu iných účastníkov trhu. Ak je cieľom podpora malých a mikropodnikov, tá sa určite dá realizovať inak, ako obmedzením práv stredných a veľkých podnikov.

Dôvodová správa by mala presne definovať subjekty, ktoré už dnes presahujú vlastníctvom poľnohospodárskej pôdy navrhovaný limit. Tieto subjekty sú predsa v obrovskej konkurenčnej výhode oproti prípadným novovznikajúcim subjektom a majú štátom zaručené dominantné postavenie na trhu poľnohospodárskej pôdy.

Existujúci vlastníci desaťtisícov hektárov poľnohospodárskej pôdy prijatím tohto zákona získajú štátom chránenú trhovú pozíciu, ktorú už nemôže ohroziť nikto. To je v rozpore s pravidlami férovej hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž núti podnikateľov neustále ponúkať najlepší možný výber výrobkov za najlepšie ceny, pretože v opačnom prípade si spotrebitelia kúpia výrobok u konkurencie.

Návrh zákona nerieši potravinovú sebestačnosť „ako verejný záujem“, na ktorý sa odvoláva predkladateľ. V rukách jednotlivcov zostávajú veľké výmery poľnohospodárskej pôdy, a obmedzením nadobúdania pôdy predkladateľ fixuje „starým subjektom“ nespravodlivé výhody. Predkladateľ teda nijakým spôsobom nezabezpečuje odstránenie veľkých poľnohospodárskych vlastníkov, práve naopak, zaručuje im výsadné postavenie.

Slovensko je krajinou, ktorá v priebehu posledných troch desaťročí zaznamenala výrazný nárast majetkovej nerovnosti. Predkladateľ zámerne, chrániac súčasných vlastníkov poľnohospodárskej pôdy, nevyčíslil priepasť medzi majetkovými nerovnosťami v agro sektore. Z hľadiska ochrany verejného záujmu na užitočnej poľnohospodárskej produkcii SR je nepochopiteľné, že predkladateľ, ktorý práve takýmito faktami disponuje, ich zámerne nespomenul. Hlavné dopady týchto navrhovaných zmien tiež nie sú kvantifikované. Najbohatší daňoví poplatníci budú naďalej profitovať z chýbajúcich ďalších zákonov, ako sú napríklad zmena v daňovej oblasti, regulácie podpôr v poľnohospodárstve a pod.

Predkupné právo

Predkupné právo k poľnohospodárskemu pozemku má štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, obec, na ktorej území sa nachádza prevádzaný poľnohospodársky pozemok a vyšší územný celok, na ktorého území sa nachádza prevádzaný poľnohospodársky pozemok.

Predkupné práva vymedzených subjektov sú určené v poradí, ktoré dáva pri uplatnení predkupného práva prednosť subjektu uvedenému skôr, a to len na presne vymedzené účely, ktoré sú spojené s funkciami a úlohami týchto oprávnených subjektov. Ide v prvom rade o štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (SPF) vo všeobecnosti na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom, v druhom rade ide o obec napríklad na účely usporiadania vlastníctva k pozemkom pri jednoduchých pozemkových úpravách alebo na účely uskutočnenia stavieb budovaných vo verejnom záujme a v treťom rade ide o vyšší územný celok napríklad na účely uskutočnenia stavieb budovaných vo verejnom záujme. Tvrdenie ministerstva, že tieto predkupné práva nie sú spochybňované z hľadiska súladu s Ústavou Slovenskej republiky, nie je ničím odôvodnené.

Uplatnením predkupného práva sa fakticky trh s pôdou zastaví. Ak si predkupné právo neuplatní štát, tak si ho môže uplatniť obec , či VÚC.

Tieto predkupné práva budú mať prednosť pred zmluvne dojednaným predkupným právom, ktorého účel a význam (vždy ide len o súkromný a individuálny záujem) je nižší v porovnaní s verejným záujmom, ktorého dosiahnutie sa sleduje návrhom zákona.

V tejto súvislosti mi napadajú tieto otázky:

1. Ako je garantované, že štát, obec alebo VÚC ako vlastník pôdy naplní deklarovaný verejný záujem na ochrane pôdy z hľadiska potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti štátu? Nijako! Štátnu pôdu štát prenajíma prostredníctvom SPF, takže všetky uvedené potreby aj tak budú zabezpečovať súkromné poľnohospodárske podniky. Alebo je za tým snaha o založenie nejakých štátnych poľnohospodárskych podnikov?

2. Z akého dôvodu sa nákup pôdy poľnohospodárskymi podnikmi na poľnohospodárske využitie automaticky považuje za špekulatívny nákup pôdy? Nie je naopak v záujme ochrany pôdy z hľadiska potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti štátu práve to, aby poľnohospodársky podnik bez ohľadu na právnu formu či veľkosť obhospodarovanú pôdu aj vlastnil?

Je paradoxné, že toto tvrdene prichádza v čase, keď ministerstvo má obrovský problém s pôdu SPF, keď sa spoločnosť ešte neočistila od nánosu korupcie na všetkých úrovniach správ štátu, až po súdnictvo. Vlastník bude povinný čakať, prípadne sa súdnou cestou dlhé roky domáhať rozhodnutia, či pri uplatnení predkupného práva uvedenými verejnoprávnymi subjektami boli naplnené podmienky zákona. Pri rozhodovaní slovenských súdov v minimálne piatich až desiatich rokov – taká je súčasná prax slovenských súdov, sa vlastník nedomôže práva nakladať so svojim vlastníctvom v reálnom čase.

Tento návrh mi svojou rétorikou, cieľmi a prostriedkami silne pripomína socializáciu, znárodňovanie, a to vytváraním si vlastných pokrivených pravidiel, bez ohľadu na „nejaké“ ústavné a demokratické princípy. Je to vlastne zákaz ďalšieho zmysluplného podnikania podnikov v poľnohospodárstve, ktoré dnes zabezpečujú na Slovensku viac než 90% slovenskej poľnohospodárskej produkcie. Je zbytočné polemizovať o tom, či by som taký návrh zákona podporila alebo. Takýto návrh zákona v 21. storočí na Slovensku nemal nikdy uzrieť svetlo sveta.

Jarmila Halgasova

Jarmila Halgasova

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  132x

Som životný optimista. Verím, že na Slovensku budeme domáce suroviny spracúvať na naše kvalitné potraviny a nie ich vyvážať. Zároveň, že skončíme s dovozom druhotriednych tovarov. Po štúdiu potravinárstva na Chemicko-technologickej fakulte sa potravinárstvu venujem celú svoju profesijnú kariéru. Kontakty:+421 905 922 105halgasova.jarmila@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu