Dnes je v označení potravín napísaných už toľko informácií, že normálny občan sa zľakne a pomyslí si, že v tej potravine nemôže byť nič dobré. A pritom sa za 25 rokov vôbec nemusela zmeniť receptúra.
Považujem za správne a logické, že sa sprísňujú pravidlá v označovaní jednotlivých zložiek, ktoré môžu ovplyvňovať bezpečnosť a zdravie spotrebiteľa, ako aj veľkosť písma. Je náležité povinne uvádzať všetky zložky, povinne uviesť alergény alebo poskytnúť informáciu, že potravina obsahuje GMO zložky. Rovnako je vhodná a užitočná informácia o energii a výživových hodnotách.
Je užitočné mať stanovenú povinnú veľkosť písma, lebo mnohí výrobcovia dôležité a povinné informácie uvádzali už takmer nečitateľným písmom na úkor reklamy.
Označovaniu krajiny pôvodu sa dlhé roky prikladal význam len z dôvodu zákazu klamlivých praktík. S kauzami sa spotrebiteľ začal viac zaujímať o pôvod potraviny a suroviny. Vývoj sa pohol významne dopredu a krajinou pôvodu sa musia označiť už takmer všetky druhy mias a od apríla pribudne povinnosť označovať krajinu pôvodu základnej zložky v prípade, že krajina pôvodu potraviny je iná a je v označení aj uvedená.
Taký jahodový lekvár – výrobca ho vyrobí z jahôd od pestovateľov, ktorým sa jahody urodili. Ak výrobca chce spropagovať, že krajinou pôvodu jahodového lekváru je Slovenská republika, od apríla bude musieť uviesť, odkiaľ jahody pochádzajú – či z krajín EÚ alebo mimo EÚ, prípadne s doplnením aj konkrétneho štátu.
V budúcnosti výrobcov čakajú ďalšie povinné informácie o pôvode – mlieka, mlieka ako zložky v mliečnych výrobkoch, jednozložkovej potraviny a ďalších.
Množstvo byrokracie však v Bruseli nekončí, len začína. Nestačí, že množstvo písmeniek na obale nám postupne rozširuje Brusel, ruku prikladá aj naša vláda. Napríklad zavedením povinnosti uvádzať krajinu pôvodu mäsa písomne v jedálnych lístkoch v zariadeniach verejného stravovania. To, že s realizáciou v praxi bude problém, sa poslancom vysvetliť nedalo a novelu zákona o potravinách schválili. Ale do realizácie povinnosti sa dostala chybička. Vyhláška, ktorú zákon určil prijať s cieľom jasného a jednotného uplatňovania povinnosti v praxi, doteraz nie je na svete napriek tomu, že zákonom stanovená povinnosť sa má uplatňovať od 14. 12. 2019. Nehovoriac o tom, že ju bude musieť schváliť Brusel a všetky štáty EÚ, čo bude trvať najmenej 3 mesiace.
Napriek tomu, že som rada, že aj na Slovensku sa pomaličky prebúdza hrdosť a ozýva sa to správne národné povedomie a ľudia vyhľadávajú slovenské potraviny, pri ukladaní povinností je vždy dobré zvažovať mieru, aby sme si svojou prehnanou iniciatívou nelikvidovali na Slovensku podnikateľov.
