Otázka klietkového chovu je veľmi zložitá a neexistuje na ňu jednoduchá a jednoznačná odpoveď, ani jednoduché a jednoznačné riešenie. Pohodou zvierat, tzv. welfare, sa odborníci v EÚ zaoberajú dlhodobo. A rovnako aj slovenskí odborníci ešte pred vstupom do EÚ. Slovensko je dnes takmer sebestačné v produkcii vajec. A to napriek opatreniam EÚ, ktorými bol už v roku 1999 zakázaný chov nosníc v jednoduchých klietkach. Brusel poskytol 12-ročné prechodné obdobie na zabezpečenie nových lepších podmienok v tzv. obohatených klietkach. Od 1. 1. 2012 možno sliepky - nosnice chovať len v obohatených klietkach, ktorými sa zabezpečuje väčší životný priestor, bydlo, napájadlo, priestor na hrabanie, kŕmenie a znášanie vajec. A od januára 2012 možno vajcia z neobohatených klietok využívať výlučne na technologické účely a nemôžu sa dodávať do predajní pre konečného spotrebiteľa.
Napriek 12-ročnému prechodnému obdobiu však nie všetky členské štáty prispôsobili chov všetkých nosníc novým podmienkam a od Bruselu si vyžiadali výnimku. Ide o veľké a významné štáty s významnou produkciou vajec, ako napríklad Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, ale aj Poľsko a Maďarsko. Čo tým chcem povedať? „Nič významné“, len to, že kým slovenskí chovatelia poctivo investovali svoje vlastné peniaze na zosúladenie pravidiel EÚ v priemere 10 eur na jednu nosnicu, v uvedených štátoch tieto peniaze ušetrili a vajcia napriek zákazu dokonca dodávali do predajní, a to aj u nás na Slovensku. Porušenie zákazu sa zistilo až úradnou kontrolou. V zahraničí krajiny finančne pomáhali farmárom s prerábkami. V Česku a Maďarsku výrobca získal na prerábku od štátu dotáciu vo výške 40 percent, v Poľsku dokonca až 80 percent.
To všetko viedlo k nerovnosti – a dodnes sú slovenské vajcia drahšie. Len preto, že naši chovatelia si načas splnili povinnosť, štát im nepomohol žiadnou dotáciou a prerábky financovali sami svojpomocne z úverov.
Proti klietkovému chovu sa dvíha silný tlak. Koniec klietok však bude veľmi nákladný. Na splnenie nových požiadaviek aktivistov a následných podmienok chovu sa budú musieť nájsť ďalšie peniaze. Slovenských chovateľov to vyjde tentokrát až 50 miliónov eur.
Toto je však len jedna stránka veci. Tou druhou je hľadanie odpovede na otázku – čo presne chceme zákazom klietkového chovu sliepok dosiahnuť? Sú to lepšie životné podmienky sliepok, kvalitnejšie vajcia alebo ešte niečo iné? Napríklad dobrú cenu vajec v obchode?
Pokúsim sa odpovedať.
1. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok skutočne lepšie podmienky pre sliepky?
O tom, či má nosnica vhodné podmienky na chov hovoria dva základné ukazovatele, a to znáška vajec a úhyn nosníc. Znáška vajec je v klietkových chovoch výrazne vyššia, ako v podstielkových chovoch. Najnižšia je vo voľných výbehoch, kde značnú časť energie z krmív vydávajú nosnice na pohyb a nie na znášku vajec. Hlavným dôvodom prechodu z chovov vo voľných výbehoch na halové a najmä klietkové chovy bola vyššia produkcia vajec. Táto zmena sa udiala v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Bod plus pre klietky. A kvalita života? Údaje o ročnom úhyne nosníc viacerých možno prekvapia. Pri klietkovom chove je úhyn v počte 5 až 6 percent nosníc ročne a pri podstielkovom a voliérovom chove 20 až 25 percentný. Hlavnými dôvodmi sú vzájomné ubližovanie sliepok a stresové situácie. Pri voľnom pohybe nosníc prichádza k súbojom spôsobeným hierarchiou a bojom o dominanciu. Pri stresových situáciách, ako je vstup človeka do haly, sa sliepky – nosnice zhromaždia do kŕdľa a pošliapu sa alebo sa udusia.
2. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok kvalitnejšie vajcia?
Výskum jednoznačne preukázal, že bezpečnejšie na konzumáciu sú vajcia pochádzajúce od nosníc chovaných v obohatených klietkach. Hlavný dôvod je ten, že vajce ihneď po znesení odchádza dopravníkovým pásom preč z chovného priestoru a presúva sa do priestoru baliarne a skladov. Tam je vhodná teplota pre zachovanie kvality a trvanlivosti vajec. Keďže vajce ihneď opúšťa chovný priestor, nedochádza ani k jeho znečisteniu a prieniku škodlivých látok cez škrupinu.
Naproti tomu pri podstielkových chovoch dochádza k znečisťovaniu vajec. Sliepky ich znášajú na podlahu chovného priestoru. Nosnice sú síce na začiatku umiestnené do čistej vydezinfikovanej haly s podstielkou, tá sa však počas cyklu života nosníc nevymieňa. Podlahu chovného priestoru tak tvorí v prvých týždňoch slamová podstielka, ale po niekoľkých týždňoch je to už zmes slamy s neustále narastajúcim podielom trusu. Keďže vajcia musia byť zbierané ručne, ich zber sa vykonáva iba niekoľkokrát za deň. Vajce leží na kontaminovanej podložke niekoľko hodín. Kutikula, škrupina a podškrupinové blany síce určitú dobu tvoria bariéru chrániacu vajce pred prienikom mikroorganizmov, ale s pribúdajúcim časom sa toto riziko prieniku zvyšuje. Nosnice vajcami hýbu, čím prispievajú k neustálemu znečisťovaniu a prenikaniu baktérií a nečistôt na povrch, ale aj dovnútra vajec. Rovnako je v týchto chovoch podstatne vyššia produkcia amoniaku, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie, kvalitu vajec, ale aj na zdravie zamestnancov.
Vajcia pochádzajúce z chovu nosníc v obohatených klietkach majú vyššiu úroveň kvality vaječného obsahu a škrupiny, nižšie mikrobiálne znečistenie škrupiny a nižšiu pravdepodobnosť následnej kontaminácie obsahu vajec.
3. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu sliepok lacnejšie vajcia?
Výrobné náklady na produkciu vajec v podstielkovom chove sú o 10 až 20 percent vyššie, ako v klietkovom chove, preto aj predajné ceny podstielkových vajec sú vyššie. Klietkové vajcia sú v obchodoch lacnejšie. Balenie desiatich podstielkových vajec je v reťazcoch o 50 centov drahšie ako klietkové vajcia, balenie vajec z voľného výbehu minimálne o euro drahšie a balenie vajec z ekochovu minimálne o jeden a pol eura drahšie. Pre štvorčlennú rodinu to môže byť za rok rozdiel až 135 eur bez rozoznateľného kvalitatívneho rozdielu medzi vajcami z jednotlivých druhov chovu.
Drvivá väčšina spotrebiteľov je aj pri nákupe vajec citlivá na cenu. Podľa informácie Únie hydinárov Slovenska takmer 75 percent predaja vajec cez obchodné reťazce tvorí predaj za znížené ceny v rôznych letákových akciách.
4. Zabezpečíme zrušením klietkového chovu dostatok vajec pre slovenský trh?
V produkcii slepačích vajec je Slovensko takmer sebestačné. Sebestačnosť sa pohybuje dlhodobo v rozmedzí 90 až 100 percent. V rámci štruktúry chovov nosníc na Slovensku sa chová 81,76 percent nosníc v klietkových chovoch, 15,87 percent nosníc v podstielkových chovoch a necelé percento v biochovoch a voľných výbehoch.
Ak sa tlak na zmenu chovu nezmení, bude sa musieť zmeniť chov ako taký. Na to treba vystavať nové haly a vymeniť kompletne celú technológiu. Preto je potrebné chovateľom poskytnúť prechodné obdobie. Odhaduje sa minimálne na 15 rokov.
Prerobenie chovov na Slovensku bude znamenať zníženie kapacity chovov o 15 percent. Ľudskou rečou povedané, Slovensko počas zmeny chovov nebude zvládať svojou produkciou vajec pokryť požiadavky obchodu a bude odkázané na dovoz vajec z cudziny.
Netreba zdôrazňovať, že návrat domácej produkcie do obchodov je vždy komplikovanejší, než jej udržanie.
Pre úplnosť ešte jeden rozmer.
Klietkový chov sa netýka výlučne nosníc. Rovnako dlho ako chovatelia sliepok, diskutujú s ochrancami zvierat o dobrých životných podmienkach aj chovatelia králikov.
Systém ustajnenia bojlerových králikov sa vedecky skúma viac ako 15 rokov. Alternatívnymi systémami ustajnenia, ktoré sú najviac preferované ochrancami zvierat, sú rôzne formy skupinového chovu. V takýchto alternatívnych systémoch králiky v porovnaní s klietkovým chovom trávia viac času pohybom vonku. To im umožňuje istú mieru voľnosti, ale súčasne zvyšuje agresivitu. Najmä sociálna (hierarchická) agresivita je u dospievajúcich a dospelých králikov veľkým problémom. V chovoch výkrmových králikov sa stretávame často napríklad s poškodením ušníc ohryzom (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 7 až 17 percent), poraneniami tela uhryznutím (klietky 0 percent vs. skupinové boxy 20 až 41 percent). Úhyn, ktorý patrí k najvýraznejším ukazovateľom welferu, bol v porovnávacích štúdiách v alternatívnych systémoch vyšší o 8 až 12 percent v porovnaní s klietkovým chovom. Dôvodom je okrem vyššieho stresu aj celkovo horší zdravotný stav, ktorý vedie k zvýšenému výskytu kokcidiózy a ďalších parazitárnych ochorení tráviaceho traktu. Je to spôsobené horšou hygienou chovu v alternatívnych systémoch, najmä technologickou obtiažnosťou dodržania požadovaných mikroklimatických podmienok výbehov. Permanentný stres voľnejšieho chovu vedie k vyššej konzumácii krmiva, až o 8 gramov na deň. Neodráža sa to však na zvýšenej kvalite ani produkcii mäsa, naopak. Králiky z alternatívnych chovov vykazujú nižšiu jatočnú výťažnosť. I keď podiel mäsa zadných končatín je vyšší, zhoršené sú fyzikálne ukazovatele a vyšší obsah vody a tým nižší obsah bielkovín.
Celkom na záver - ak chceme zrušiť klietkový chov, poďme na to.
Ale, prosím, až po dôslednej a odbornej analýze
všetkých odborných hľadísk vo vzťahu k skutočnej pohode zvierat;
finančných dopadov na podnikateľov, pretože bude potrebné vyčísliť nielen náklady, ale aj prechodné obdobie na zmeny. A určite by sme nemali súhlasiť s výnimkami pre žiaden členský štát EÚ, pretože výnimka = finančná výhoda na trhu;
či dokážeme v zmenených podmienkach zabezpečiť produkciou vajec požiadavky európskeho trhu, pretože v opačnom prípade sa zvýši riziko falšovania označovania vajec. Prípadne sa na trhoch ľahšie presadia lacnejšie, ale menej kvalitné vajcia z tretích krajín, teda zo štátov, kde EÚ nemá reálny dosah na kontrolu podmienok chovu sliepok.
