Konečne sa dozvedáme pravdu, že ministerstvodoteraz robilo politiku „od buka do buka“, bez hlbších rozborov problematiky. Vítam zásadný posun v myslení ministerstva, ktoré chce rozhodovať na základe kvalifikovaných analýz a dát. Ako sme boli na tlačovej besede informovaní, novovzniknutý tím IPP bude mať za úlohu odborne, nestranne a profesionálne analyzovať vplyvy existujúcich a navrhovaných politík, zákonov a strategických materiálov. Jeho úlohou bude tiež hodnotiť efektivitu výdavkov v rámci rezortu, formulovať odporúčania, zhromažďovať, prepájať a zverejňovať dáta. Na tlačovej besede zároveň vyzývali, aby sa prihlásili odborníci na prácu v IPP, pretože ich nie je vôbec ľahké nájsť. A práve preto, že odborníci dnes na stromoch nerastú výzvu kvitujem. Odborníkov je si treba vedieť získať a udržať.
Prečo o tom píšem? Nuž preto, lebo je 28 rokov po revolúcii a 15 rokov od začatia prístupových rokovaní do EÚ a 13 rokov od členstva SR v EÚ. A preto, lebo ak slovenskí predstavitelia rezortu pôdohospodárstva chceli prijať kvalifikované rozhodnutia, kvalifikované stanoviská, tak potrebovali kvalitné podklady. Také, ktoré by zhodnotili, kde sme a kam sa chceme dostať. Také, ktoré by nás porovnali ak nie so všetkými, tak aspoň s vybranými členskými štátmi. To, na čo potravinári neustále upozorňujú. A keďže ich nerobilo ministerstvo, tak si drahé štúdie platili u renomovaných spoločností sami. Zelená správa (Správa o stave poľnohospodárstva a potravinárstva v SR) je mentálne zastaralá, neaktuálna masa číselných hodnôt bez analytickej časti, bez porovnania s EÚ a s členskými štátmi a teda takmer bez vypovedacej schopnosti. Ministerstvo musí konečne zmeniť štruktúru tohto, inak mimoriadne dôležitého, materiálu. Tu sa mi však žiada otázka, čo teda robí Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP), ak je potrebné zriadiť v poradí ďalšiu analytickú jednotku pri ministerstve?
Dúfam, že konečne teda budú k dispozícii oficiálne porovnania ekonomických ukazovateľov v sektore pôdohospodárstva jednotlivých členských štátov EÚ. Dúfam, že sa konečne dočkáme a budeme mať porovnanie pridelených finančných prostriedkov z Bruselu a od štátu pre poľnohospodárov a potravinárov v členských štátoch EÚ. A že budeme mať k dispozícii aj vyhodnotenie ich využitia. To sú podstatné informácie pre plánovanie smerovania poľnohospodárstva a potravinárstva v ďalšom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Zároveň aj prísľub, že smerovanie SPP po roku 2020 bude plánované na základe relevantných podkladov a, verím, v spolupráci so zástupcami farmárov a výrobcov potravín. Iste, nebude to ľahká práca, ale bez nastavenia zrkadla a bez spätnej väzby od tých, ktorých sa SPP týka najviac, bude naďalej pokračovať úpadok týchto odvetví.
Na záver síce malá, ale dôležitá poznámka. S Bruselom je potrebné komunikovať a spolupracovať. Čo je však dôležitejšie, je presadzovanie ekonomických záujmov Slovenska. Pretože Brusel nerobí všetko len pre naše dobro, pretože Brusel nemôže vedieť, čo je pre slovenských farmárov najlepšie. A možno aj vie, že presadzovaním výlučnej podpory malých fariem a stropovanie podpôr pre veľké farmy poškodí slovenských farmárov, ale tiež vie, že takým opatrením prihrá malú domov iným, napríklad Francúzsku, Nemecku alebo Rakúsku.
