Ceny potravín na Slovensku medziročne astronomicky vzrástli. Len uplynulý mesiac až o takmer 30%. Ľudia musia pri nákupoch potravín siahať veľmi hlboko do vrecka. Rast cien potravín bol na Slovensku zo štátov Európskej únie druhý najvyšší, hneď po Maďarsku.
Politici sa začali predbiehať s riešeniami a návrhmi zákonov, ktorými by chceli pomôcť ľuďom zvládať vysoké ceny potravín. Žiaľ, sú to len populistické návrhy na zalepenie očí občanov. Niektorí však ich riešeniam veria pre vidinu lacnejšieho nákupu, keďže sú často v ťažkej sociálnej situácii.
Na jeseň minulého roka predložil do parlamentu návrh zákona zo súdka populistických, jeden z mojich poslaneckých kolegov z hnutia Sme rodina. Z tohto návrhu som nadšená nebola. Aj keď jeho cieľom nebolo znižovanie cien potravín alebo podobná pomoc ľuďom, ktorá by v ich peňaženkách ponechala vyššie mesačné zostatky. Návrh spočíval v zlepšení platov inšpektorom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS SR), keďže tieto sú objektívne nízke. Ja sama som prvá v rade, ktorá poukazuje na nízke mzdové ohodnotenie zamestnancov v štátnej službe. Som však z hĺbky duše presvedčená, že takto selektívne a nesystémovo sa to robiť nemá. Na zvýšenie platov inšpektorom však podľa návrhu zákona mali ísť peniaze zo zavedenia nových správnych poplatkov, ktoré mali platiť slovenskí potravinári. Napríklad pri exporte potravín do tretích krajín. Kým v iných štátoch Európskej únie vlády finančne podporujú export potravín do tretích krajín, na Slovensku za to po novom štát vyberie peniaze. Zákon SASKA nepodporila.
Dôvodov, prečo zákon nepodporiť bolo viac:
- potravinári premietnu zvýšené náklady do cien potravín;
- konkurencieschopnosť slovenských potravinárov sa zníži;
- potravín zo Slovenska bude na pultoch v obchode opäť menej;
- peniaze, ktoré sa vyzbierajú do štátneho rozpočtu, inšpektori vôbec nemusia uvidieť na svojich výplatných páskach, keďže správne poplatky sú výberom do štátnej pokladne a nie sú poukazované na účet ŠVPS SR.
Napriek výhradám SASKY bol tento návrh zákona schválený.
Pri svojich cestách po Slovensku som si od každého jedného výrobcu potravín vypočula sťažnosti, že kým vlády iných štátov podporujú export svojich potravinárov, naša vláda zavádza za export poplatky. Navyše takým spôsobom, že potravinárov ani len neprizvali k diskusii. Dnes vlastne ani nevedia, komu sa majú za vyššie náklady poďakovať...
O nejaký čas neskôr prišiel do parlamentu ďalší poslanec, tentokrát zo strany SMER – SD. Svojim návrhom zákona, chce odpustiť potravinárom na pol roka odvody s odôvodnením, že im treba pomôcť s vysokými nákladmi na výrobu potravín. Ten istý poslanec, ktorý pred pár mesiacmi podporil zavedenie správnych poplatkov, zvýšenie nákladov výrobcom potravín a v konečnom dôsledku teda aj cien potravín. A aj tento zákon bol podporený, dostal sa na ďalšie prerokovanie do druhého čítania.
Niečo vám tu nehrá? Správne. Mne tiež. Ide o nesystémovosť a populizmus. Na jednej strane chcú byť poslanci za pekných vo vzťahu k inšpektorom a tak potravinárom zoberú z vrecka peniaze zavedením nezmyselných poplatkov. Zároveň však chcú dobre vychádzať aj s potravinármi, ktorým vložia peniaze do druhého vrecka odpustením odvodov na pol roka. Nedáva to však absolútne žiadny zmysel.
Dlhodobo som poukazovala na to, že zvyšovať náklady potravinárom v týchto ťažkých časoch nie je dobrý nápad. Mzdy pre inšpektorov treba zvýšiť, ale systémovo cez zákon o štátnej službe, nie vyrubovaním poplatkov pre potravinárov. Na túto situáciu v parlamente som reagovala a na rokovanie parlamentu som predložila zákon, ktorým chcem zrušiť všetky novozavedené poplatky.
Asi tušíte, aký bude výsledok. Ja tiež tipujem, že môj zákon poslanci zo Sme rodina a Smer - SD nepodporia. Namiesto toho však spoločne radšej schvália návrh zákona, ktorým na šesť mesiacov potravinárom zrušia odvody. Zákon, ktorým budú verejne deklarovať pomoc potravinárom. Aj keď len na pol roka a aj keď im pred časom sami náklady zvýšili. Ide o nezmyselné návrhy, ktoré nič neriešia. Na jednej strane peniaze potravinárom zoberú a neskôr im ich na chvíľu vrátia.
Na konci dňa ľudia aj tak stále kupujú drahé potraviny a nijakú pomoc nevidia. Na pozadí sa len v rámci politiky odohrávajú akési boje, ktoré na peňaženky ľudí nemajú žiadny pozitívny vplyv. Toto je presný príklad toho, ako sa politika nemá robiť. A ako sa nemá pomáhať v čase obrovských cien potravín. Pretože na konci dňa z toho nemá osoh nikto. Hlavne nie ľudia, ktorí by mali byť pre politikov vždy až na prvom mieste.
