Vyhlásenie hnutia Sme rodina o vstupe štátu do potravinárskej výroby a do predaja potravín, ktoré zároveň jedným dychom o sebe vyhlasuje, že oni sú tí normálni, ma však dostalo do nemého úžasu.
Pred pár dňami som sa na sociálnej sieti pýtala, či sme na námestiach v roku 1989 stáli skutočne len pre dovolenky v zahraničí. Či sme už na režim pred rokom 1989 zabudli. Hnutie Sme rodina ma presvedčilo, že áno.
Prečo? Lebo sa chce vrátiť v čase späť pred rok 1989 do obdobia socializmu. Štát by mal podľa nich vstúpiť do sektora produkcie, spracovania a predaja potravín. Dôvodom je vytvorenie konkurencie zahraničným obchodným reťazcom. Iba tak podľa hnutia Sme rodina dokážeme konkurovať tlaku dovážaných potravín, ktoré svojimi cenami likvidujú našich poľnohospodárov, potravinárov a vidiek.
Argument, že v Poľsku Národné potravinové centrum v spolupráci s ďalšími štátnymi podnikmi zabezpečuje predaj až 80 % potravín od poľských producentov neznamená, že model bude fungovať aj na Slovensku.
Prečo? Lebo Poľsko je obrovská krajina s výmerou takmer 313 tisíc km2 s viac ako 38 mil. obyvateľmi. Je to významný producent poľnohospodárskych surovín a potravín, ktorý ich vyváža do celej EÚ, nielen na 5,5-miliónové Slovensko. A hlavne, Poliaci sú lokálpatrioti, ktorí prirodzene uprednostňujú svoje potraviny. Poľská Žabka predáva takmer výlučne domáce potraviny. Poliaci ich pri nákupe vkladajú do košíka úplne automaticky.
Slovensko je v produkcii mnohých poľnohospodárskych surovín na úrovni menej ako 50%, v bravčovom mäse nedosahujeme už pomaly ani úroveň 30%. Sebestační sme napríklad v produkcii obilia, takmer sebestační sme v produkcii vajec, cukru. A áno, máme aj významných slovenských výrobcov, pre ktorých je však náš domáci trh malý a preto vo významnej miere exportujú svoje výrobky do zahraničia. Tých je však málo. A na Slovensku nie je ani jeden jediný štátny podnik v agropotravinárskom sektore, ktorý by sa zaoberal poľnohospodárskou produkciou alebo výrobou potravín.
Preto by som chcela vedieť, že keby teda štát investoval peniaze svojich daňových poplatníkov, teda vaše aj moje, a zriadil by štátny obchodný reťazec, koľko bude stáť celý projekt a aký tovar by sa predával? Po vzore Poľska? Len kde ten obchod nájde dostatok sortimentu a množstva potravín vyrobených na Slovensku? Jednoducho bude musieť potraviny dovážať zo zahraničia a predávať ich popri slovenských. Ako bude vyzerať cenotvorba? Štát bude regulovať a určovať maximálnu výšku marže? Vieme, ako takýto zásah ruky štátu ovplyvní ceny potravín? Pretože v konečnom dôsledku tento projekt vôbec nemusí byť výlučne o znižovaní cien potravín.
Pribudne na Slovensku úplne zbytočne ďalší obchodný reťazec za peniaze nás všetkých? Na čo? Aby ešte viac deformoval trh za drahé peniaze? Štát je zlý hospodár, preto by som sa nečudovala, ak by sa mu nedarilo. Konkurz a likvidáciu opäť zaplatíme my všetci.V konečnom dôsledku dosť drahý špás. Tento projekt mi až veľmi nápadne pripomína už realizované neúspešné projekty. K Národnému potravinovému katalógu a Potravinovému semaforu sa pridruží Národné potravinové centrum Agrokomplex.
Tak teraz neviem kto je alebo nie je normálny...
