Aj ja som bola jednou z nich, mnohí sa správajú neprofesionálne

Keďže som spoznala problematiku potravinárstva takmer z každej strany, myslela som si, že by sa mi mohlo ľahšie komunikovať tak so zástupcami priemyslu, ako aj s predstaviteľmi štátnej správy. Do určitej miery boli moje predpoklady správne. Do určitej miery hovorím preto, lebo ak by som chcela toto moje vyjadrenie rozmeniť na drobné a povedať vám ich v reči otvorenej, tak pokiaľ budem s predstaviteľmi štátnej správy súhlasiť, pokiaľ nebudem mať vlastný názor a pokiaľ nebudem robiť problémy tak áno, bude sa mi s nimi komunikovať veľmi ľahko. V opačnom prípade určite nie.


Roky poukazujem na kontinuálny úpadok potravinárskeho priemyslu na Slovensku, na pokles zamestnanosti v potravinárstve a v poľnohospodárstve na Slovensku, na kontinuálne sa zhoršujúcu bilanciu obchodu s potravinami. Zároveň ponúkam v mene celej PKS spoluprácu a riešenia na zlepšovanie situácie. Medzi najdôležitejšími riešeniami je odstraňovanie administratívnych záťaží podnikateľom v potravinárskom priemysle, odstraňovanie legislatívy, ktorá je nad rámec komunitárnej a ktorá tak vytvára bariéry konkurencieschopnosti domácim výrobcom potravín.

Som presvedčená, že nechcem veľa. Som presvedčená, že tieto požiadavky sú absolútne legitímne a oprávnené. O to viac ma zaráža prístup zástupcov štátnej správy. Viac ako 5 rokov som bojovala za to, aby slovenských výrobcov liehovín štátni zamestnanci nešikanovali a nepožadovali označovanie zloženia v označení na etiketách. Všetky argumenty, ktoré som si ja nevymyslela, ale som ich získala z verejne prístupných webových stránok inštitúcií Európskej únie a Státní zemědělské a potravinářské inspekce ČR, boli zamietnuté s odôvodnením, že nie sú relevantné, pretože nie sú „oficiálne".

Jedna z častých otázok na moju iniciatívu znela, že prečo som taká tvrdohlavá. Ja som pritom nechcela nič viac a nič menej, len zrovnoprávniť pozíciu slovenských výrobcov liehovín na domácom trhu s výrobcami liehovín ostatných členských štátov. Pretože v rámci uplatňovania základného pravidla EÚ, ktorým je voľný pohyb tovaru, prekážky resp. národné pravidlá prijaté nad rámec komunitárnej legislatívy, musia dodržiavať len výrobcovia daného členského štátu a prípadne výrobcovia z tretích krajín. A aj to len v prípade, ak dovoz z tretích krajín uskutočnia cez daný členský štát. Všetci ostatní musia dodržiavať legislatívu len v intenciách komunitárneho práva. Na moju písomnú žiadosť, aby teda Ministerstvo pôdohospodárstva SR (pozn. - v tom období to ešte bolo MP SR) „oficiálne" požiadalo o výklad sporného ustanovenia príslušnej legislatívy európske inštitúcie, ktoré legislatívu pripravovali, mi bola až na niekoľkonásobnú urgenciu po viac ako roku (nepomýlila som sa - áno, po viac ako roku) doručená odpoveď, že MP SR nie je kompetentné Európsku komisiu žiadať o výklad legislatívy!!! A znevýhodňovanie slovenských výrobcov oproti výrobcom liehovín z ostatných členských štátov pokračovalo ďalej. Na tomto mieste sa chcem poďakovať za ústretovosť niektorých štátnych zamestnancov, ktorí vedia čítať legislatívu a ktorí naše nekonečné trápenie ukončili.

Pýtam sa, ako je možné, že štátni zamestnanci povyšujú svoje názory na zákon? Ako je možné, že si ani len nesadnú za rokovací stôl, aby si vypočuli návrhy a argumenty druhej strany? Ako je možné, že si rozporné názory nepreveria s plnou zodpovednosťou na príslušných inštitúciách EÚ? To nikomu z kompetentných predstaviteľov jednotlivých rezortov neprekáža, že zahraničným investorom zlatom dláždia na Slovensku cestu a svojim vlastným podnikateľom hádžu pod nohy polená a systematicky ich tak likvidujú? Nestačí len pátrať po ,,zlých" potravinách z dovozu na našich pultoch.