Pripomeňme si, čo už viete z prechádzajúceho blogu
O tom, prečo vlastne existujú farby, som už písal v tomto blogu. Práve v ňom som spomenul aj tému farbosleposti, konkrétne som písal o tom, že:
Daltonizmus, teda farbosleposť vzniká, keď jeden alebo viac čapíkov v oku chýba alebo funguje abnormálne.
Táto porucha postihuje väčšinou mužov – farboslepý je jeden z dvanástich mužov a jedna z dvesto žien.
Svetlocitlivé bunky pri farbosleposti nie sú schopné rozoznávať modré, červené a žlté svetlo v plnej intenzite. Preto majú farboslepí ľudia problém rozlíšiť červenú, zelenú, prípadne aj modrú farbu.
Vedci sa už dlho snažia vyvinúť účinnú liečbu na farbosleposť.
Rád by som ju však ešte rozšíril, lebo táto porucha videnia je naozaj pozoruhodná, hlavne tým, že my „normálne“ vidiaci si farbosleposť vieme predstaviť len ťažko.
Sprevádza nás od narodenia
Daltonizmus prvýkrát opísal v roku 1974 anglický prírodovedec John Dalton, ktorý touto poruchou trpel tiež.
Pre väčšinu farboslepostí je zodpovedný chromozóm X. Muži sa „skladajú“ z chromozómov XY a ženy z XX. Pravdepodobnosť, že sa porucha prejaví, je teda u mužov vyššia. Život s takouto zrakovou anomáliou je normálny, keďže človek sa s ňou už narodí. Svet má síce trochu iné farby, ale je stále rovnaký ako svet človeka s bežným zrakom. Samozrejme, v prípade vybraných profesií je farbosleposť nevýhodou – napríklad pri práci šoféra alebo grafického dizajnéra. Taktiež v škole môže mať dieťa s touto poruchou zraku problémy, keďže najmä na prvom stupni je veľa učebníc, ktoré pracujú práve s rôznymi farbami.
To, či trpíte touto farbosleposťou, sa dá ľahko zistiť. Profesor Univerzity v Tokiu, Shinobu Ishihara, zverejnil svoj test na farbosleposť ešte v roku 1917 a používa sa dodnes. Vidíte ich? Ak áno, váš zrak je v poriadku.
Obrázok vpravo dole je tvrdý oriešok, čo poviete? Nebojte sa, tam nič nevidím ani ja. Prečo? Lebo tam naozaj nič nie je. Je to kontrolný obrázok, ktorý sa bežne do testu pridáva.
Aj keď je farbosleposť dedičná, porucha vnímania farieb sa zriedkavo môže vyvinúť aj počas života. Napríklad dlhodobé vystavenie oka chemikáliám, poškodenie buniek sietnice v dôsledku starnutia, alebo zranenia oblasti v mozgu, kde sa zrakové vnemy spracúvajú, môžu vyústiť do farbosleposti. Vinníkom môže byť aj sivý zákal. Operáciou samotného sivého zákalu sa zrak upraví.
Život farboslepých má stále dostatok farieb
Príčinu farbosleposti treba hľadať vo vnútri oka. Normálna očná sietnica má dva druhy buniek – tyčinky, vďaka ktorým vnímame svetlo a čapíky, ktoré sú zodpovedné za vnímanie farieb. Existujú tri základné farby – zelená, červená a modrá a pre každú je vyhradený jeden čapík. Farbosleposť vzniká vtedy, keď niektorý z čapíkov v oku nefunguje, alebo chýba.
Porucha jedného čapíka však neznamená, že namiesto napríklad červenej farby bude človek vidieť len sivú. Všetky farby vznikajú zmiešaním troch základných, a teda aj s poruchou čapíka vnímajúceho napríklad červenú farbu vidí človek konkrétny predmet farebne, len inak ako bežný človek – s absenciou červenej farby.
Typy farbosleposti
Daltonizmus má niekoľko typov podľa toho, ktorú farbu človek nedokáže vnímať. Najčastejším prípadom je neschopnosť rozlíšiť červenú a/alebo zelenú farbu, menej častá je porucha vnímania modrej.
Protanopia – poškodené vnímanie červenej farby
Deuteranopia – poškodené vnímanie zelenej farby
Tritanopia – poškodené vnímanie modrej farby
Aby som bol presný, existuje aj stav, keď človek naozaj vidí len odtiene čiernej a bielej. Táto veľmi zriedkavá porucha sa odborne nazýva achromatopsia a postihuje jedného človeka z 30 000. Obvykle je spojená s inými sprievodnými ochoreniami.
Ďalšie príklady odlišností vo videní si môžete pozrieť napríklad tu.
