Už od 80. rokov minulého storočia sa vo svete používa technológia nazývaná internet. Tento nástroj pôvodne využívaný na armádne a vzdelávacie účely sa s rozmachom digitálnych technológií stal neodmysliteľnou súčasťou života ľudí 21. storočia. Internet zmenil svet, dal ľuďom nový rozmer pre ich slobody: rozšíril slobodu tlače, podporil slobodný prístup k informáciám, umožnil poznávať dovtedy nepoznané, priniesol nový spôsob uplatňovania slobody združovania sa, stal sa doposiaľ nevídaným nástrojom slobody slova. Všetky tieto slobody môžu ľuďom slúžiť na dobré účely, ale priniesť aj problémy. Stáva sa, že keď s niečím nevieme dobre narábať, síce sa poraníme, ale aspoň sa z toho poučíme. Prišli už ľudia na to, ako používať výdobytky modernej techniky s rozumom? Čo by mala spoločnosť urobiť pre to, aby to naučila všetkých svojich členov?
Sloboda ako dar
Sloboda je charakteristickou vlastnosťou človeka. Je to dar, ktorý si každý so sebou nesie, nemôže ho scudziť a nemôže ho byť zbavený. Je povinnosťou všetkých starať sa o slobodu, brániť ju a používať ju s múdrosťou a rozvahou; je úzko previazaná so zodpovednosťou jednotlivca za svoje skutky. Otrok nemôže byť braný na zodpovednosť za to, čo vykonal preto, lebo musel. Slobodní sami rozhodujú, na čo využijú svoje práva a slobody, a tým so sebou nesú aj zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí, tie dobré aj tie zlé.
Ako múdro používať slobodu slova spôsobom, ktorý neničí, ale buduje? Jeden možný spôsob nám ponúka všeobecne známy príbeh o Sokratových troch sitách. Sokrates v tomto príbehu vyzýva svojho priateľa, aby to, čo chce povedať, najprv „preosial“ cez tri sitá – cez sito pravdy, sito dobra a sito potrebnosti. Príbeh sa končí slovami: „Keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa!“ Kiežby aj dnes, v dobe poloprávd, hoaxov, dezinformácií, šírenia nenávisti a hnevu, ľudia používali tento princíp kritického posudzovania informácií pri ich zdieľaní na internete! Dnes je však pre mnohých najvyššou hodnotou počet označení „páči sa mi to“.
Jeden z najväčších kresťanských mysliteľov dejín, apoštol Pavol, k otázke slobody hovorí: „Všetko smiem. Ale nie všetko osoží. Všetko smiem. Ale ja sa ničím nedám zotročiť“ (1 Kor 6, 12). Právo nie je povinnosť. Každý má právo vyjadriť sa ku všetkému a internet je v tom veľkou pomocou. Neznamená to však, že všetci sa musia vždy vyjadriť, najmä ak by ich slová ničomu neosožili. V dobe sociálnych sietí, podľa môjho názoru, na to ľudia často zabúdajú, lebo pokušenie zaujať verejné stanovisko ku každej veci a tým zahlcovať verejný priestor je často neodolateľné. Slová človeka majú svoju silu a hodnotu, je dôležité premýšľať nad tým, čo vypustíme na verejnosť. Niekedy je potrebné mlčať a niekedy je potrebné ozvať sa, a to najmä vtedy, keď spoločenskú debatu, dnes stále častejšie prenesenú do digitálneho vesmíru, môžeme svojím príspevkom obohatiť. Keby sa ľudia držali životného motta športového komentátora Karola Poláka „hovor málo, ale povedz veľa“,[1] pomohlo by to k budovaniu lepšej spoločnosti. Sloboda slova si zaslúži triezve a uvážené používanie. Žiaľ, pri pohľade na Facebook sa ukazuje, že mnohí sa tým ešte neriadia.
Rozumné používanie slov
Ako dosiahnuť, aby v spoločnosti bolo čím viac ľudí, ktorí by kriticky uvažovali prv, než by zdieľali status? Ktorí by si dva razy premysleli, čo chcú povedať, skôr, než by to povedali? Ktorí by boli jasne ukotvení vo svojich hodnotách a nenechali by sa zmiasť dezinformáciami?
Školstvo
Prvé, čo by naša spoločnosť mala spraviť, je vybudovať kvalitný systém školstva, ktorý by žiačky a žiakov učil viac rozmýšľať nad informáciami, ako memorovať. Ľudia majú podľa Ústavy SR právo na vzdelanie. Podľa mojej mienky na také vzdelanie, ktoré im pomôže vyrovnať sa s potrebami aktuálneho sveta. Bol by to akýsi návrat k odkazu Aristotelovho starovekého Lýcea. Aristoteles veril, že zmyslom vzdelávania je vychovávať k dobrému úsudku a múdrosti.[2] Dnes by to pravdepodobne nazval kritickým myslením. Skutočne, rozvoj kritického myslenia je kľúčom, ktorý otvára priestor k celkovému rozvoju osobnosti. Dnes už nie je také dôležité mať zmemorované množstvo informácií. Vďaka internetu sa ľudstvo dostalo do stavu, že si jednotlivec môže dohľadať akúkoľvek informáciu v priebehu niekoľkých sekúnd. Je potrebné zamerať sa na to, aby sa v školách študentky a študenti učili overovať si informácie, ktoré k nim prichádzajú. Veľkým prínosom v tomto smere je v slovenských podmienkach Olympiáda kritického myslenia, ktorá v súčasnom školskom roku organizuje svoj druhý ročník. Úlohy, ktoré sú predmetom tejto súťaže, môžu byť námetom pre to, čo by štát raz mohol implementovať do štátneho vzdelávacieho programu a konkrétne tak pomôcť rozvíjať kritické myslenie v rámci vyučovania, napríklad na hodinách občianskej náuky, ktoré by potrebovali posilnenú časovú dotáciu.
Iná forma učenia mládeže kriticky myslieť a formulovať ich myšlienky je písanie úvah a esejí. Ide o isté cvičenie sa v slobode zmýšľania a slobode prejavu. Tieto aktivity sú mnohými učiteľkami a učiteľmi prijímané a implementované do vzdelávania už dnes. Ďalším krokom v tomto smere by mohlo byť písanie týchto textov spôsobom, že študentke či študentovi sú predložené viaceré primárne pramene. Texty z rôznych zdrojov, obrázky a videá. Medzi nimi by boli zaradené nielen hodnotné a pravdivé zdroje z rôznych uhlov pohľadu, ale aj manipulatívne a dezinformačné materiály. Úlohou študentiek a študentov by bolo naštudovať si tieto zdroje, urobiť si obraz o predloženom probléme a napísať esej, v ktorej sformulujú svoj názor. Súčasťou vypracovania úlohy by bol aj zoznam použitých zdrojov a určenie tých nevhodných aj s odôvodnením. Cieľom by bolo naučiť ich rozoznať manipulatívne texty a pomenovať ich znaky. Myslím si, že táto aktivita by mohla byť zaradená napríklad do výučby slovenského jazyka a literatúry, cudzích jazykov, občianskej náuky, dejepisu, geografie, náboženstva či etiky.
Úloha médií
Školstvo má dosah najmä na deti a mládež, no ak naša spoločnosť chce pomôcť v rozvoji kritického myslenia u ľudí v produktívnom a poproduktívnom veku, štát sa musí zamerať aj na aktivity s dosahom na tieto skupiny obyvateľstva. Ide napríklad o zabezpečenie kvalitných a nezávislých verejnoprávnych médií, v čom môže byť Slovensku veľkou inšpiráciou Česká republika, kde je v populácii dominantná sledovanosť[3] a dôveryhodnosť[4] spravodajstva Českej televízie. Tá vytvára veľké množstvo kvalitných programov zameraných na spravodajstvo, publicistiku, rozhovory a vysvetľovanie zložitých celospoločenských tém, ako napríklad relácie zamerané na koronakrízu či infláciu: Epicentrum a Drahé Česko. Slobodný prístup k informáciám je podľa Ústavy SR právom každého. Som presvedčený, že je povinnosťou štátu zabezpečiť podmienky, v ktorých by všetci mohli získavať overené informácie slobodne z rôznych médií, verejnoprávnych aj súkromných, ktorým štát musí zabezpečiť slobodu a bezpečie pri práci. Ako spoločnosť nesmieme dopustiť, aby sa novinárky a novinári báli strážiť demokraciu! Ak je v spoločnosti vysoká mienka o médiách, pretože prinášajú kvalitné informácie v kontexte a podávajú ich zrozumiteľným jazykom, rastie predpoklad, že ľudia nebudú mať potrebu hľadať iné, alternatívne vysvetlenia situácie v manipulatívnych a dezinformačných zdrojoch.
Celoživotné vzdelávanie
Ďalšou možnosťou, ako budovať odolnosť voči dezinformáciám a učiť ľudí uvážlivo pristupovať k uplatňovaniu svojej slobody slova na internete, sú rôzne IT workshopy a kurzy kritického myslenia. Tie sú vhodné najmä pre ľudí na dôchodku, ktorí majú veľa voľného času, sú najviac náchylní uveriť dezinformáciám a ovládanie digitálnej techniky je pre nich často veľkou výzvou. Je potrebné, aby štát vytváral také prostredie, v ktorom by mohli mimovládne organizácie a občianske združenia šíriace osvetu ľahšie vykonávať aktivity zamerané na rozvoj dôchodkýň a dôchodcov aj v tomto smere. Veľký význam majú v oblasti zlepšovania rozhľadu senioriek a seniorov aj univerzity tretieho veku, ktoré na Slovensku organizuje napríklad Univerzita Komenského v Bratislave, Prešovská univerzita v Prešove, Technická univerzita v Košiciach a mnohé ďalšie. Ak sú si podľa Ústavy SR ľudia rovní v dôstojnosti a právach, je potrebné, aby štát túto rovnosť vždy chránil a podporoval. V súvislosti s digitalizáciou a presunom veľkej časti verejnej debaty do online priestoru sa nesmie stať, že niektoré skupiny obyvateľstva by boli znevýhodnené, a to nie vlastnou vinou.
Kríza spoločenských elít
Posledným faktorom vplývajúcim na diskutovaný problém, ktorý spomeniem, sú aktivity autorít v spoločnosti. Vysokopostavení, rešpektovaní a známi ľudia majú veľkú zodpovednosť voči ostatným členom spoločnosti. Ak niekto stojí vo svetle reflektorov, musí ísť príkladom. So slávou a mocou prichádza aj morálny vplyv. Slovo vysokopostaveného muža či ženy má ďalekosiahlejší dosah ako slovo vyslovené bežným človekom v lokálnom pohostinstve. Všetci sme si rovní v dôstojnosti a právach, ale niečí názor je pre masy smerodajnejší. Považujem za dôležité, aby sa ľudia, ktorí tvoria akúsi uznávanú elitu spoločnosti, vyjadrovali pravdivo, slušne a s úctou aj k názorovým oponentom, a tak ukazovali, ako vyzerá triezve využívanie slobody slova. Dobrými príkladmi takejto politickej kultúry v česko-slovenskom priestore sú (alebo boli) Václav Havel, Zuzana Čaputová, Michal Kováč či Petr Pavel. Ľudí, ktorí pozitívne vplývajú na spoločnosť, nájdeme aj mimo politiky. Hovorí sa, že príklady priťahujú. Ak sa na výslnie spoločnosti dostanú ľudia, ktorí si ctia (havlovské) hodnoty pravdy a lásky, svojimi slovami a skutkami potom ovplyvňujú bežných ľudí, ktorí ich majú za svoje vzory, a tento životný postoj sa ďalej šíri spoločnosťou.
Čo teda so slobodou?
Na záver si dovolím zhrnúť, že zodpovedné narábanie so slobodou prejavu, na internete obzvlášť, je pre veľkú časť slovenskej spoločnosti ťažkou úlohou. Je potrebné uvedomiť si, že sloboda vyjadriť sa neznamená povinnosť zverejňovať každý myšlienkový pochod. Verejný priestor sa v súčasnosti presycuje informáciami, v ktorých je často ťažké vyznať sa. Je preto nevyhnutné upraviť školský systém tak, aby absolventky a absolventi slovenských škôl vedeli rozoznať pravdu od manipulácie. Spoločnosť potrebuje kvalitné a rešpektované médiá hovoriace zrozumiteľnou rečou, aby si jednotlivci nepotrebovali hľadať alternatívne konšpiračné vysvetlenia reality. Ľuďom na dôchodku musia byť ponúknuté možnosti na rozvoj a adaptáciu v meniacom sa svete. Do čela spoločnosti potrebujeme postaviť ľudí, ktorí pôjdu pozitívnym príkladom ostatným, aby sa tak atmosféra úcty k pravde, ľudským právam a slušnosti rozšírila do celej spoločnosti.
Táto úvaha bola napísaná v rámci 25. ročníka Olympiády ľudských práv a 5. ročníka Ceny profesora Miroslava Kusého. Hodnotitelia jej prisúdili druhé miesto zo všetkých 63 zaslaných prác.
Použité zdroje:
[1] TASR. 2019. Jeho hlas zostane navždy nerozlučne spätý s Panenkovou elegantnou jedenástkou, ktorá v roku 1976 znamenala pre Československo belehradský titul majstrov Európy [online]. In: teraz.sk [cit. 2023-02-14]. Dostupné z: https://www.teraz.sk/sport/legendarny-komentator-karol-polak-by/416774-clanok.html
[2] SIEGEL, Harvey. 1999. Teaching, learning, and curriculum [online]. In: Encyclopedia Brittanica [cit. 2023-02-14]. Dostupné z: https://www.britannica.com/topic/philosophy-of-education/Teaching-learning-and-curriculum (po anglicky)
[3] VENTUROVÁ, Jitka. 2022. České televizi důvěřuje nejvíce lidí od roku 2015, ukázal průzkum [online].
In: idnes.cz [cit. 2023-02-14]. Dostupné z: https://www.idnes.cz/zpravy/mediahub/ceska-televize-duvera.A220111_131430_mediahub_jpl (po česky)
[4] PÁNIK, Jan. 2021. Česká televize je neustále pod palbou kritiky. Na to podstatné se ale zapomíná [online].
In: forum24.cz [cit. 2023-02-14]. Dostupné z: https://www.forum24.cz/ceska-televize-je-neustale-pod-palbou-kritiky-na-to-podstatne-se-ale-zapomina/ (po česky)
