Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Mračná tvár moju zahalili
a trpkosť očí modrý vodopád.
Kamene smoly šťastiu môjmu cestu zahatili
istotu chôdze porušil prudký pád.
Ooo aká trpkosť v duši,keď niekto sklame ťa
keď dôveru nalomí ako stisk čepele.
Keď ako nôž nečakane bodne ťa.
Dôveru tvoju nenavráti ti už nič,
ako západ slnka za hory sa zastrela.
Trpké lúče šľahajú ťa po tvári
so šťastím dnes len nezhody a sváry.
Tak nepýtaj sa,ako opäť pomôcť mi
viem len jednu odpoveď.
Dôveru moju stratenú,trpký žiaľ
obnoví len človek,ktorý ma tak sklamal.
Len slovo z jeho pier ozdraví mi mokvajúce rany
len jeho pohladenie odbremení všetky brány.
Len jeho prepáč rozžiari tú srdca izbietku
len jeho mám ťa rád odomkne zámok,začarovanú klietku.
