Ležala som na zlatistom piesku vyhriatom slnkom.Slnečné lúče dopadajúce na moju do hneda opálenú tvár tlmil príjemný tieň palmy.Sucho na mojich perách každú chvíľku osviežoval James svojimi po ovocí chutiacimi bozkami.Príjemný pocit blaženosti:len ja,ON,náš napoly zdevastovaný čln,ktorý sa hompáľal v striebristej lagúne a vlnky pohrávajúce sa s našimi prstami na nohách.´´Nejdeme sa trochu schladiť?´´zaznelo z úst toho prekrásneho opáleného domorodca lámanou angličtinou.
Nevyčkal na odpoveď a svojimi dlhými svalnatými nohami svižne vyskočil na rozpálený piesok.A zrazu sa nado mňou skláňal a podával mi ruku.Z jeho polodlhých kučeravých vlasov na moju tvár padali kvapky slanej vody:spomienka na dnešný kúpeľ v oceáne.Pomohol mi vstať a vzal si ma do náručia.Bežal so mnou a cítila som,ako keby vôbec nevnímal tú váhu,ktorú práve drží v rukách.Jemný vánok sa pohrával so sukienkou a vencom,ktorý mi James uplietol zo vzácnych rastlín Makadae.Potápali sme sa,smiali a vychutnávali našu lásku.Zrazu sa James ponoril pre niečo do vody a keď bol opäť pri mne v rukách držal krásnu ligotajúcu sa perlu.Vložil mi ju do rúk a zvláštnym prízvukom vyslovil niečo,čomu som ale vôbec nerozumela.
Zasmial sa a pod svojimi plnými perami ukázal žiarivé biele zuby:´´Ľúbim ťa.....navždy´´
Vtedy som pocítila ostrú bolesť v ušiach a sadla som si do piesku.Nie,to nebol piesok!Kde to som?Sedela som v posteli a tá ostrá bolesť v ušiach,hmm budík.To som si mohla myslieť.Ešte raz som sa pousmiala nad krásnym snom a verte či neverte,zacítila som na perách chuť Jamesovho bozku.
Obliekla som si sukienku,veľmi podobnú tej,ktorú mi v sne James uvil z rôznofarebných kvetov a vybrala som sa do školy.Po ceste som ešte dlho premýšľala nad tým,prečo všetko krásne musí byť len sen.V triede nám profesorka predstavila nového spolužiaka.Vraj pochádza zo Španielska a volá sa....James. Obaja sme sa na seba usmiali a ja som pocítila neuveriteľný pocit deja vu.Naklonil sa ku mne,do ruky mi vložil perlu a povedal:´´Niečo si si zabudla.Ľúbim ťa,navždy!´´
