Minulý týždeň som ešte znudene sedela a dívala sa von oknom na okoloidúce autá.Slúchadlá v ušiach boli mojou jedinou ako takou ´zábavou´.
Ale dnes som našla v cestovaní úplne iný,nový rozmer.Sledovať krajinu navôkol vôbec nieje také absurdné,ako sa na prvý pohľad zdá.A keď si namiesto mestských lámp predstavujete lesné víly s lampášikmi v rukách,obry namiesto stromov a slzy anjelov namiesto kvapiek dažďa,aj vaše cestovanie ci už SAD-kou alebo MHD-čkou môže byť vskutku umeleckým zážitkom.Možno si myslíte,je to rovnako trápne ako objímať stromy,ale nieje zlé aspoň na pol hodinku z každého dňa,povenovať sa spevneniu vašich ružových okuliarov,cez ktoré sa dívate na svet.
Tak prosím,netvrďte,že vraj cestovanie je strata času.Otvorte oči pre krásy prírody a vychutnávajte každý moment.Pretože každý je jedinečným darom od Boha.Svetlá pouličných lámp premeňte na svetielka nádeje a kvapky dažďa zase na slzy anjelov,ktorí plačú,keď nechceme prijať tú všetku krásu navôkol.Tak si už ďalej nezatvrdzujme srdcia!
