Wiesbaden je hlavné mesto spolkovej republiky Hesensko a je to kúpeľné mesto z rímskej doby. Náš priateľ Ingo tvrdí, že je to veľmi drahé miesto na bývanie. Je totiž plné starých bohatých ľudí a mladí sa pomaly vytrácajú. Naozaj, nikde inde sme nevideli tak veľa luxusných áut a víl. Na kopček Neroberg, ktorý je nad mestom, sa dá vyviezť vláčikom, ktorý je originálne poháňaný vodou. Na vrchole je okrem reštaurácie a kúpaliska aj pravoslávny kostol so zlatou kupolou, kde je pochovaná mladá ruská princezná, ktorá zomrela pri pôrode svojho dieťaťa a jej manžel jej dal z vena postaviť tento chrám. V kostole predával gýčovité ikonky nevrlý Rus a dvaja sviatočne oblečení mladí ľudia čistili s kamennými tvárami dlážku od vosku.
V okolí Wiesbadenu sú ďalšie krásne mestá. Hneď za Rýnom je Mainz, ktorý ma ohúril tým, že v jeho centre sa nachádza okolo 13 kostolov – od najstrohejšieho evanjelického kostolíka až po obrovský dóm. A sú tam taktiež uzučké uličky, ktoré mi čímsi pripomenuli zákutia pod Michalskou bránou. Slabú hodinku cesty od Wiesbadenu je aj veľkomesto Frankfurt nad Mohanom, jedno z centier európskeho finančníctva a bankovníctva a mestečko Limburg, ktoré je svojim pokojom protikladom Frankfurtu. V oboch týchto mestách sa nachádzajú krásne miesta, ale Frankfurt mi bol svojou ukričanosťou o čosi menej sympatický. Frankfurtské mestské domy sú podobné tým limburským, je tu však veľký rozdiel v atmosfére, ktorá vládne pred nimi. Vo Frankfurte ľudia bežia s aktovkami za biznisom, v Limburgu sa prechádzajú pokojne pri riečke alebo pod čudne naklonenými domami. Ale všetko má svoje čaro.
Na druhý deň po návšteve Frankfurtu sme sa už vydali na cestu domov. Hovorí sa, že doma je najlepšie, ale Nemecko má obrovské čaro, čaro gotických katedrál, čaro milých ľudí, čaro novoobjaveného...
