Cieľ bol jasný –Valaská Dubová. Cestou sme však spravili dve neplánované zastávky. Prvou boladedinka na Kysuciach s rozkošným názvom Radôstka. V nej nás zaujalkatolícky kostol natoľko, že sme sa k nemu vrátili a obzreli si ho.Myslím, že je to kus modernej architektúry, ktorý sa úplne hodí do prostredia,v ktorom sa nachádza. A všimli sme si, že aj v celej dedine tožije. Bola tam nová tribúna a bulletin s obrázkami, z ktorých sami zdalo, že v Radôstke je radosť bývať. Ako sme skonštatovali, smrdí totam európskymi peniazmi.
Druhou zastávkoubola Terchová. Tam sme sa prešli cez jednu- dve uličky a išli sme ďalej.Naše kočky však zažili na vlastnej koži studenú vodu terchovského potoka.
Napokon smevystúpili vo Valaskej Dubovej. Čakal nás výstup na Veľký Choč, 1611 metrov vysokývrchol Chočských vrchov. Nuž, bolo to zaujímavé. Nie všetci desiati sme zrovnanadšení turisti, cestou som si vypočul aj nejaké to frflanie typu „načo sa tamtrepeme“, „mňa to už nebaví!“ alebo „už sem v živote nepôjdem“. Trošku námliezlo na nervy neustále stúpanie a zabil to zostupujúci turista vetou „anitam nechoďte“. Všetci sme to však napokon prežili. No a ten výhľad zhora v krásnompočasí bol ozajstnou odmenou. Na jednej strane vidíte Tatry, na druhej sablyští Liptovská Mara, na tretej je Orava. Jednoducho nádhera. Aj sa nám ťažkoišlo dole – nielen kvôli tomu, že opúšťame krásne miesto, ale aj preto, žezostup býva ubolenejší ako výstup. To sa, mimochodom, aj potvrdilo.
Po zostupe sme saboli naobedovať v Jánošíkovej krčme vo Valaskej Dubovej. Dali sme si chutnédenné menu vo veľmi dobrej cene. Ja si teda v dobrom spomínam najmä navynikajúcu kapustnicu s klobáskou a hríbmi...
Nocľah sme malizabezpečený v Námestove. Pred spaním sme sa boli ešte prejsť. Celkom mazaujala stena hornooravských dejateľov a posedenie na tribúne pripriehrade. Až na jednu večierku však nebolo v meste po desiatej otvorenéasi nič...
Precestovali smeokolo 150 km,denné menu v krčmičke stálo 79 Sk.
