Klin nepatrí medzinajznámejšie miesta na Orave. Je to dedinka vzdialená 4 km od Námestovaa zviditeľnila ju stavba sochy Krista nad dedinou. A práve tam sme savybrali. K soche sa dá prísť bližšie panelovou cestičkou a odtiaľ jeto ešte kúštik pešo. Má výšku necelých desať metrov, pripomína akúsi insitnúslovenskú napodobeninu sochy z Ria. Je však odtiaľ ozaj pekný výhľad nahornooravskú krajinu, na priehradu i na poľské strany.
Z Klinu smeprešli cez Zubrohlavu a Bobrov do Poľska. Prešli sme cez Jablonku, CzarnyDunajec či Nowy Targ ponad Tatry do Pienin. V jednej dedine bolo na hlavnejceste azda 30 obchodov s kožušinami – ako mi vysvetlila Poľka Dolcia, jeto tým, že sme prešli cez oblasť, kde je hojný chov oviec.
V Pienináchnás čakala plavba na pltiach po Dunajci. Nastúpili sme v Červenom Kláštorepri Penzióne Pltník. Každá plť je vlastne zložená z piatich drevenýchválovov spojených dohromady. Nás bolo v plti dokopy 20 – aj s dvomapltníkmi. Plavba trvala čosi cez 90 minút, prešli sme cez krásne úsekynárodného parku, popod Sokolicu, Sedem mníchov, Tri koruny či cez Jánošíkovskok. Tí, ktorí sedeli po krajoch, okúsili aj teplotu vôd Dunajca, keďže vodasa na náročnejších miestach prelievala dovnútra. Plavbu sme ukončili po 10 km neďaleko obce Lesnica.
Po plavbe smevyhladli, tak sme si uplatnili 10% zľavu a najedli sme sa v Penzióne Pltník. Keď mámbyť úprimný, bol to najhorší gastronomický zážitok celej dovolenky. Najprv smečakali azda štvrťhodinu, kým si nás niekto všimol (nebolo plno). Potomk nám prišla čašníčka s lístkom. Dali sme si poväčšine bryndzovéhalušky. Po chvíľke nám ich priniesla – dosť vlažné a v mojich somnašiel dlhý strieborný vlas. Traja z nás si dali iné jedlo, ktoré imvymenili – štipľavé mäso jedla Zuzka miesto Juraja. Bodkou celého posedeniabolo zastavenie v lese, keďže halušky sa už pýtali von.
Ďalším bodomprogramu bola prehliadka mesta Kežmarok. Išli sme tam dedinskými cestamia môžem kľudne povedať, že najhoršia cesta, akú som na Slovensku zažil, jemedzi obcami Veľká Lesná a Toporec. Odporúčam na džípe, never morev osobnom aute. Kežmarok je nádherné mesto. Mňa okamžite očaril gotickýkostol – v našich končinách niečo nevídané. Páčilo sa nám aj námestiea mestský hrad. Škoda, že už bol zavretý.
Nocovali smev dedinke Vydrník (severný kraj Slovenského Raja), v starejdvestoročnej fare. Ako skonštatoval Juraj, hlavne, že sme mali „strechu podhlavou.“
Precestovali smecez 150 km.Vstupné na plte sme doslova zjednali na 200 Sk/os., halušky stáli do 90 Sk (alemohli sme radšej obedovať tie suché salámy, čo sme mali so sebou).
