Mestečko sa volá Chelmno, nachádza sa od nás dosť ďaleko a je v ňom priveľa pamiatok na to, aby ste si ho poriadne obzreli za tri hodiny. Je tam čarovná radnica, najdlhší pôvodne zachovaný gotický múr na svete (vraj podobný je len vo francúzskom Carcassonne), zaujímavá kláštorná veža fľaškovitého tvaru (robotníci vraj od abatyše kláštora dostali peniaze vopred, značnú časť prepili a nepodarilo sa im teda postaviť riadnu vežu) či pozostatky sv. Valentína. Kvôli nim sa Chlemno nazýva aj mestom zaľúbených a na uliciach nájdete visieť červené srdiečka.
No a ako to ten sob určuje počasie?
Kedysi mladé dievčatá ako symbol predmanželskej čistoty nosili dlhé vrkoče. Vlasy si vraj nestrihali až do svadby a mali ich často veľmi dlhé - pravda, v tých časoch sa dievčatá vydávali oveľa mladšie. Keď sa teda dievča malo vydať, pred svadbou mu odstrihli vrkoč a položili ho na oltár v kostole ako obetný dar.
Vo vlhkom prostredí sa vlasy skrútia, stiahnu. V Chelmne teda vymysleli takú vec, že vo farskom kostole zavesili pri vstupe do kostola zo stropu hlavu soba a zavesená je práve na týchto posplietaných dievčenských vrkočoch. Keď sob hľadí smerom k vchodu do kostola, bude pekné počasie. Keď sa mu však hlava stočí smerom k svätyni, gazdiné v Chelmne vedia, že nemajú vonku vešať bielizeň.
Neviem ako je to s našimi rosničkami, no miestni tvrdia, že na soba sa dá vždy spoľahnúť :)
prekrásna chelmnianska radnica
butelková veža postavená neporiadnymi robotníkmi
farský kostol s ostatkami sv. Valentína i našim sobom
a napokon spomínaný sob
