Začali sme vo Veľkých Uherciach pri zdravotnom stredisku, kde sme čakali na kamarátov z Kolačna.

Tu ich práve čakáme.
Napokon prišiel iba jeden, druhého zima zastavila na konci Kolačna. Vydali sme sa okolo veľkouhereckej priehrady a potom dolu do Drahožickej doliny. Cez ňu sme stúpali hore do sedla.

Toto je chata Michal, kde som ešte pred pätnástimi rokmi chodieval so starým otcom - lesníkom. Teraz ju nechali majitelia v takomto zúboženom stave.

Záver Drahožickej doliny - horáreň je kúsok po tej ceste naľavo, tu v popredí je hospodárska budova a vpravo cesta, od ktorej sme prišli. Miesto sa volá Drahožická huta, bola tu kedysi sklárska huta.

Pohľad z hrebena na žarnovické strany.
Odtiaľto sme zišli po hrebeni do doliny Hostianskeho potoka, tam bola rozdvojka: vpravo na Topoľčianky, vľavo na Penhýbel. Šli sme doľava.

Pekná jesenná alej.

Aj takéto sa nám podarilo zachytiť. Stála a pózovala pomerne dlho, srnka - modelka.

Cestou sme naďabili aj na takúto priehradu - v živote som predtým o nej nepočul.
Za priehradou bol stupák do kopca a tam križovatka. Nešli sme ďalej asfaltkou (rozbitou), ale lesnou cestou smer Penhýbel.

A to sme už na osade Penhýbel, patriacej pod Veľké Pole. Zvyknú sa tam pásť koníky, ale v ten deň napotvoru ani jeden.

Akurát túto cicku sme zachránili - preniesli na druhú stranu cesty. Mraučala o dušu.
Z Penhýbla sme si to pustili hlavnou cestou smerom na Hornú Ves. Z Hornej Vsi sa dá prejsť poľnou cestou cez osadu Pácov a osadu Poždol do Veľkých Uheriec.

Posledná fotka - z veľkouhereckej priehrady do dediny, v pozadí vpravo sa dvíha vrch Šípok, na jeho druhej strane je Partizánske.
Celkovo sme prešli asi 37 km, z Veľkých Uheriec hore Drahožickou dolinou do hrebena, stadiaľ do doliny Hostianskeho potoka, ponad tú priehradu a lesnou cestou na Penhýbel, stadiaľ po hlavnej ceste do Hornej Vsi a cez Pácov a Poždol naspäť do Uheriec.