A predsa sa to dá! Neslobodno však mať príliš vysoké očakávania.
Pri prvom dieťati sa dalo najviac čítať kočíkujúc. Prechádzal som sa po parku, nábreží či tichej mestskej časti, dieťa spokojne spalo (alebo aj nie) a takto ubiehali strany aj kilometre. Niektoré knižky boli nevhodné z dôvodu hmotnosti a následného vysilenia pravej ruky, ale takýmto štýlom som ich prečítal skutočne mnoho.
Ďalšie deti a pravidelná pracovná činnosť ukončili platnosť tejto metódy. Ako druhé zostali audioknižky (eventuálne podcasty). Dá sa s nimi šoférovať k starým rodičom, variť vývar či kašičky i nakupovať. Na jednej strane chýba dotyk ruky s papierom, na strane druhej je však časových možností neúrekom. Našťastie aj knižiek v audio verzii.
No a napokon sa dostávam k môjmu najnovšiemu objavu - denným a nočným knižkám. Od istého času mám vždy rozčítanú jednu dennú a jednu nočnú knihu. Denná knižka je v mojom plecniaku, čítam ju počas nejakých ukradnutých chvíľ počas dňa alebo po troške doma pred spaním. Nočná knižka znamená využívanie času, ktorý mi je dopriaty pri uspávaní mladších detí (staršie dieťa si číta samo, a to poriadne náruživo) alebo prípadne ak sa v noci prebudia a nedokážu samé zaspať. Vždy si ju vyberiem z ponuky v aplikácii tabletu, aby som nemusel deťom svietiť, zároveň je dosť šetrná pre moje oči. Musím povedať, že odkedy som pristúpil k tomuto rozdeleniu, mám prečítaných viac nočných knižiek ako denných. Aby sa mi knižky neplietli, snažím sa tiež vyberať dostatočne rôzne denné a nočné knižky, napr. k dennej absyntovke som mal nočnú beletriu a k dennej krimiknižke nočný životopis. Momentálne mám v plecniaku detskú knižku svojej dcérky, ktorú som dostal od nej za úlohu prečítať, a v tablete na mňa čaká zaujímavá fínska beletria.
Mám takú teóriu, že vášnivý čitateľ si svoj čas vždy nájde. Niekedy to stojí dosť námahy či spánku, ale koniec-koncov, čo neurobí človek v prospech svojej vášne? Treba sa len chopiť všetkých ponúkaných príležitostí.
