Domáce vyučovanie detí, ich neustála prítomnosť vyžadujúca neustálu pozornosť a vlastné home office povinnosti účinne zamedzili nadmernému času, ktorý by mohol byť strávený čítaním. Napriek tomu sa mi podarilo pár zaujímavých knižiek prečítať.
Asi najviac ma pozitívne prekvapila kniha Petra Balka Vtedy v Lošonci. Úplne mi sadol jej humor a pri čítaní som si uvedomil, že mi atmosférou pripomína magický realizmus. Taký náš, lučenecký. Surreálne motívy z detstva hlavného hrdinu, neuveriteľné historické odbočky a vysvetlenia, téma kamarátstva vybočujúca z tradičného vzorca, to všetko si ma úplne získalo. A ešte jedna čarovná vec: strácanie sa v dome akoby to bol nejaký labyrint – to mi opäť pripomenulo Sto rokov samoty. Peter Balko za túto knihu získal Cenu čitateľov Anasoft litera a vôbec sa tomu nečudujem. Už sa teším na jeho minuloročný Ostrov.
Pri tejto príležitosti mi nedá nevyzdvihnúť usilovnú prácu vydavateľa Kolomana K. Bagalu, ktorý stojí aj za Petrom Balkom a aj vďaka nemu môžeme lepšie spoznávať často zaznávanú slovenskú literatúru.
Veľmi sa mi páčila aj kniha V zajatí geografie s podtitulom Desať máp, ktoré vám povedia všetko, čo chcete vedieť o globálnej politike. Jej autor Tim Marshall na základe spomenutých desiatich máp vysvetľuje historické kontexty toho, ako vznikali hranice medzi štátmi a aké dôsledky to má nielen pre ich vývoj a súčasnosť, ale aj pre budúcnosť daného geografického priestoru. Aj keď si o sebe myslím, že som ako-tak zorientovaný v dejepise a geografii, dozvedel som sa mnoho zaujímavých a cenných informácií, o ktorých som predtým ani netušil.
Veľmi populárna kniha Normálni ľudia od Sally Rooney mi až tak nezachutila. Mám pre to niekoľko vysvetlení. Po prvé, je taká študentská a tie časy som zažil, ale tak úplne odlišne, že išla úplne mimo mňa. Po druhé, jej postavy by aj mali potenciál byť sympatické, no vždy po pár stránkach prídu s tak divným riešením svojej situácie, že ich vôbec nedokážem pochopiť, tobôž nie sa s nimi identifikovať. Kniha sama osebe je čítavá, ale čo z toho, keď som nad ňou viac krútil hlavou ako je pre mňa prijateľné. Vôbec sa nečudujem, že na jej námet vznikol seriál, je v nej na to dosť sexu aj podivností, ale ďakujem, ja si také neprosím.
Prvýkrát sa mi do ruky dostala iracká literatúra, konkrétne Frankenstein v Bagdade od Ahmeda Saadawiho. Po Bagdade sa v nej motá monštrum zošité z obetí početných bombových atentátov a vyrovnáva si účty. Celá kniha sa zas vyrovnáva s nesmierne zložitou situáciou Iraku a jeho hlavného mesta, s prítomnosťou neriešiteľných konfliktov a zmätočných vzťahov medzi rôznymi hráčmi v tejto ťažko postihnutej krajine. Dejových línii je v knihe celkom dosť, na môj vkus snáď až príliš, a strácal som sa medzi rôznymi hrdinami, ktorých mená sa väčšinou začínala na A. Viac ako príbeh oceňujem zobrazenie reality tak vzdialenej tej našej, no zároveň odohrávajúcej sa práve teraz, práve dnes. Realite, na ktorej máme aj my ako Európania svoj podiel viny. Koniec koncov, aj o tom hovorí Tim Marshall vo vyššie spomínanej knihe. Som rád, že aj niečo takéto vyšlo na našom trhu (a k tomu vo veľmi kvalitnom preklade a s peknou obálkou).
Na záver pár slov k zaujímavej reportáži z Poľska, ktorá, žiaľ, nevyšla na Slovensku. Takže len kvôli predstave: autorka Marta Abramowicz napísala knižku Zakonnice odchodzą po cichu (Rehoľníčky odchádzajú potichu) o rehoľných sestrách, ktoré odišli zo svojich zhromaždení. Píše, aké ťažké je dostať sa k odídenej rehoľníčke, napr. v porovnaní s odídeným kňazom. Napokon sa dostala k dvadsiatim a spísala ich príbehy. Je v nich veľa mobbingu, psychického násilia a podobných prvkov, ktoré sa často vyskytujú v hierarchicky usporiadaných štruktúrach. Čo je zaujímavé, v druhom doplnenom vydaní diskutuje aj s rehoľnými predstavenými a ukazuje aj ich perspektívu. Výborná reportérska práca.
Všetkým prajem leto plné čitateľských zážitkov!
