Banja Luka zrejme nie je typickým miestom v Bosne. Bola viac-menej uchránená pred občianskou vojnou a je v jednom z najrozvinutejších regiónov krajiny. No a v žiadnom prípade nepôsobí odstrašujúcim dojmom. Už počas prechodu vidiekom sme si všímali okolie a videli sme plno ľudí vonku, veľa kvetov a čulý stavebný ruch. O poznanie krajšie ako v chorvátskom Slavónsku. Samotná Banja Luka tento dojem ešte utvrdila. Ulice plné korzujúcich sa mladých ľudí, obnovené budovy, úsmevy. Cez celé mesto sa navyše ako zelená stužka kľukatí krásna rieka Vrbas a na jej brehu je veľa kaviarničiek a pivární. Čistý, lacný hostel hneď pri rieke - mali sme byť jedinými návštevníkmi, no hneď pri príchode som si všimol motorky s poľskými značkami - Poliaci sú všade. Vybehli sme tiež na okolité kopčeky. Na vrcholu jedného z nich sme našli vykosenú trávu, altánky pre grilovanie, mládež hrajúcu vybíjanú. Na druhom je veľký pamätník z čias protifašistického odboja, pod ním sme našli nakrátko ostrihaného chlapíka oblečeného „v srbskom", ktorý ani náhodou neustúpil z fotky. No a ešte krčmičku s dobrým banjaluckým pivkom Nektar a srbským radlerom Jelen. Cestou späť nás na ďalšie pivko pozval mladý slovenský Bosniak (alebo bosniansky Slovák?) Rajko. Poznal nás po reči a prihlásil sa k nám.
Cestou späť nás zasiahla aj vlna bosnianskeho folklóru na hraniciach s Chorvátskom. Museli sme asi 1,5 hodiny čakať, kým nás pustia, kvôli náboženskej slávnosti odohrávajúcej sa priamo na hraničnom priechode...
Celkový dojem je na výbornú. Je jasné, že ani v najmenšom nestačí na zovšeobecnenie pre celú Bosnu a Hercegovinu ba ani pre celú severnú Bosnu. Stačí však na skonštatovanie, že Banja Luky sa netreba báť. Ak máte radi živé, farebné mestá, krásnu prírodu a dobré ceny, skúste sa tam vybrať a neoľutujete.
