Slová nového washingtonského arcibiskupa Wiltona Gregoryho, ktoré povedal čerstvo po svojom menovaní, sú veľmi aktuálne. Jeho úloha bude zvlášť náročná, pretože prichádza do arcidiecézy poznačenej sexuálnym škandálom bývalého kardinála, dnes už laika, Theodora McCarricka. Úloha McCarrickovho nástupcu a zároveň Gregoryho priameho predchodcu, kardinála Donalda Wuerla, zostáva tiež nejednoznačná v súvislosti s tým, čo všetko vedel o činoch McCarricka a ako sám zvládal podobné problémy vo svojej predchádzajúcej diecéze Pittsburgh.
Obaja títo hierarchovia pritom patrili k washingtonskej smotánke a tiež k top prelátom nielen v Spojených štátoch.
Ako som to už niekde spomínal, nevhodné či výslovne zlé činy sú veľmi krikľavé. Dokážu svojim zápachom preraziť každodenne konané dobro a dokonale ho mediálne zastrieť, viď poľský kňaz podpaľač, nacionalistická púť v Čenstochovej alebo kňazi modliaci sa za kolegu Tisa v sprievode kotlebovcov.
Tá výzva z úvodu je práve preto významná pre všetkých kresťanov.
Čo teda môže urobiť jednotlivo každý človek, ktorý si je vedomý toho, že má byť obohatením pre celú spoločnosť, tou biblickou „soľou Zeme“? Ako dať ostatným dôvod, aby v cirkvi, napriek všetkému, zostali? Myslím, že sa netreba pohybovať v top vrstvách ani svedčiť pred štadiónmi či kamerami. Podľa mňa treba jednoducho žiť najlepšie ako to ide. Dať príklad. Po kresťansky povedané, modliť sa svojim životom.
