Vybudovať obchvat mesta. Vytvoriť pracovné miesta. Získať kopu peňazí zo štedrých eurofondov. Sociálne cítenie nie je prežitok. To vystavať. Tamto zrekonštruovať.
Starosta či primátor však ani jednu z týchto vecí sám nedokáže. Nie sme v Českej republike, kde si hlavu obcí a miest volia zvolení poslanci spomedzi seba. Často sa preto stáva, že starosta a zastupiteľstvo sú v prudkom protiklade. A starosta na splnenie svojich sľubov ani pri najlepšej vôli priestor nedostane.
Kandidáti vo voľbách by preto podľa mňa nemali ponúkať bombastické riešenia. Mali by sa skôr zamerať na tzv. mäkké opatrenia. Zlepšiť komunikáciu medzi predstaviteľmi mesta. Hľadať zdroje na riešenie pálčivých problémov - a nielen v skazenom europrostredí, máme mnoho iných, transparentnejších schém pomoci. Vytvárať partnerstvá. Zlepšiť komunikáciu medzi mestom a podnikateľmi, mestom a občanmi. Stransparentniť mestské financie. Snažiť sa o určitý stupeň komunitného života v meste. Vštepiť do svojich zamestnancov otvorený, klientský prístup k občanom. Nezatvárať pred občanmi dvere...a mnoho iných (naozaj).
Starosta ako prostredník. Starosta ako neúnavný komunikátor hľadajúci dobré riešenia. Nie starosta -spasiteľ, budovateľ...čarodejník.
Škoda však, že takýto program je nepredajný. Nikoho neohúri, nik z neho nepadne na zadok. Popri rôznych megasľuboch vyzerá ako chudobný príbuzný. A pravidlá dobrého predaja nepustia...
