Prednedávnom som si všimol článok na Postoji, kde autor hovorí o ostrakizovanom Poľsku a že k jeho vláde "možno mať výhrady ako ku každej inej", ale smerovanie k extrémizmu nehrozí. Myslím, že to nie je také isté. Ak sme na Slovensku často počuli o únose štátu, v Poľsku to dnes platí. Vládna strana vládne sama, má prezidenta, väčšinu v oboch legislatívnych telesách, ministra spravodlivosti, ktorý je zároveň generálnym prokurátorom a podobne.
Na Slovensku sme tiež mali v rokoch 2012-2016 vládu jednej strany a chvíľu aj prezidenta "akoby jej člena". SMER však napriek všetkému nikdy nesiahol na verejnoprávne médiá tak, aby mu boli poplatné.
V Poľsku je to dnes podobné ako u nás pred viac ako 20 rokmi. Verejnoprávne médiá sú pevne v rukách vládnej strany a ani sa nehrajú na objektivitu. A to nie som žiadny fanúšik tamojšej opozície (ani náhodou). V poľskej verzii našej Rady pre vysielanie a retransmisiu sú výlučne nominanti vládnej strany.
Ešte v roku 2017 si dala objednať prieskum objektívnosti vysielania akademikom, na Pápežskej univerzite sv. Jána Pavla II. v Krakove. Správa vedcov bola však tak negatívna, že sa ju po tlaku Rada odhodlala zverejniť až teraz, po viac ako roku.
Obsahovala napr. takéto zistenia:
- politické a ekonomické informácie sú príliš jednostranné,
- dominovala jedna politická strana (PiS)
- opozícia je predstavovaná výlučne negatívne
- divákov správy navádzajú, ako majú hodnotiť predstavenú situáciu
- pri pozeraní relácie by sa mohlo zdať, že v Poľsku je iba jedna politická strana.
Stačí?
Legendárne sú tiež nadpisy k jednotlivým materiálom (tzv. paski TVP), ktoré by mali pár slovami zhrnúť informáciu. Legendárne sú preto, že sú úplne zjavne nástrojom vizuálnej propagandy. Tu je pár príkladov:
- Platy rastú ako po daždi
- Opozícia mimo času aj priestoru
- Poľský úspech vzbudzuje v Európe závisť
- Totálna opozícia a ozbrojený Lech Walesa chcú prevziať moc na Najvyššom súde
- Rasizmus a politická propaganda v Nemecku (Nemci sú obľúbený terč)
- Útoky liberálov a ľavice na Poľsko
Už stačí.
Možno dnes naozaj verejnoprávna televízia a rozhlas nehrajú takú rolu ako pred 20 rokmi a nie sú pre mnohých z nás smerodajné. Po prvé však, sú platené z verejných zdrojov a preto by sa mali aspoň snažiť slúžiť ľuďom najrôznejších názorov a záujmov. Po druhé, stále sú základným zdrojom informácií pre veľa ľudí. Ich zneužívanie či dokonca vulgárne ovládnutie tak, ako to vidím napr. v Poľsku preto znamenajú krok nebezpečným smerom.
